Ortodoxne veriaca a zároveň šokujúco výstredná speváčka Madonna si po takmer desiatich rokoch dožadovania sa svojej životnej hereckej roly prišla na svoje vo filmovom príbehu najslávnejšej ženy v histórii Latinskej Ameriky - Evy Duarte de Perónovej, manželky bývalého diktátorského prezidenta Argentíny. Dráma režiséra Alana Parkera, ktorá sa začiatkom budúceho roka dostane aj do našich kín, vznikla po necelých dvoch desaťročiach neustále prerušovaných príprav a zmien štábu i obsadení podľa legendárneho muzikálu Andrewa Lloyda Webbera a Tima Rica. Keď Rice v roku 1973 počas jazdy autom počul v rádiu program o manželke vtedy už dvakrát zvrhnutého a v tom roku po tretíkrát zvoleného argentínskeho prezidenta Juana Dominga Peróna, okamžite zašiel do knižnice a prečítal si o Eve Perónovej všetko, čo tam našiel. Na jar 1974 sa vybral do Argentíny spoznať autentické prostredie a čoskoro nato oslovil Webbera, s ktorým už mali za sebou Jesus Christ Superstar. Hneď ako Webber dokončil neúspešný muzikál Jeeves, začali spolu pracovať na diele Evita. Jeho hlavnú hudobnú líniu tvorí motív slávnej skladby Don`t Cry for Me, Argentina, znejúcej pri tzv. balkónovej scéne počas posledného Perónovej prejavu z balkóna prezidentského paláca Casa Rosada. Singel už vo februári 1977 obsadil prvé priečky svetových hitparád, odvtedy sa dočkal stoviek verzií a prítomný je, pochopiteľne, aj na najnovšom albume Evita, ktorý ako filmový soundtrack vychádza vo vydavateľstve Warner Music. V londýnskom Divadle princa Edwarda mal muzikál premiéru 21. júna 1978 a na Broadwayi sa od 25. septembra 1979 dožil 1567 repríz.
Myšlienka filmového spracovania sa začala rodiť začiatkom 80. rokov. Ako potenciálni režiséri sa vystriedali Ken Russell i Oliver Stone, pre hlavnú postavu padali mená Barbry Streisandovej, Lizy Minnelliovej, Olivie Newton-
-Johnovej, Mariah Careyovej, Glorie Estefanovej, Meryl Streepovej, Diane Keatonovej či Michelle Pfeifferovej. O Madonne sa začalo uvažovať od polovice 80. rokov, definitívne však bola na rolu Evity potvrdená až vlani, keď sa réžie ujal Alan Parker. S nakrúcaním skončil tento rok 25. mája, strihá sa už od júna, dokončenie je plánované na 20. novembra (nakladateľstvo Lidové noviny v ten deň vydá knihu Evita - Príbeh vášne a utrpenia Evy Perónovej, ktorú napísal niekdajší argentínsky veľvyslanec v Prahe Abel Posse) a premiéra v Los Angeles na 14. decembra. V Prahe bude film uvedený už 2. januára 1997 a na jeseň budúceho roka sa chystá aj česká verzia muzikálu s Luciou Bílou v hlavnej úlohe. Ústrednými predstaviteľmi filmu sú okrem Madonny herci Antonio Banderas a Jonathan Pryce. Všetci traja naspievali vokály piesní a prvým hitom sa už stala Madonnina novinka You Must Love Me. Rozpočet filmu bol 56 miliónov dolárov, na dobové reálie bolo použitých 300 automobilov a 8000 odevov. Asi 80 ich vystriedala Madonna, ktorá za úlohu dostala honorár 3,7 milióna dolárov. Neoficiálne sa dokonca hovorí o ôsmich miliónoch.
Eva Duartová sa narodila v dedinke Los Toldos ako najmladšia z piatich nemanželských detí svojej matky. Keď jej budúci manžel Juan Domingo začínal v januári 1944 politickú dráhu, pracovala ešte ako hlásateľka argentínskeho rozhlasu a mala za sebou nevalnú kariéru herečky, speváčky i kabaretnej tanečnice. Krehká blondínka stretla budúceho diktátora Argentíny, keď mala 25 rokov. Autoritárske heslá jej boli cudzie, ale božský dar strhnúť masy nezostal nevyužitý - v rokoch 1944-45 pomohla Perónovi proklamovať tvrdé sociálne opatrenia. Po sobáši v roku 1946 získavala manželovi voličské hlasy, založila vlastnú nadáciu, zasadila sa o zavedenie platených dovoleniek, o výstavbu škôl, zakladanie zdravotníckych a charitatívnych zariadení. Národ ju miloval, aj keď bola podozrivá z udržiavania kontaktov s nacistickou rozviedkou a neskrývala sympatie k režimu generála Franka v Španielsku. Pravica jej zasa naopak vyčítala pravidelné návštevy na československom, rumunskom, poľskom, juhoslovanskom či sovietskom veľvyslanectve. Cirkev ju zatracovala pre rozmarný život, jazdu na motorke, hráčsku vášeň i sklony k alkoholu. Krutý koniec prišiel v roku 1950, keď lekári zistili, že prvá dáma trpí leukémiou. Zdravotné problémy spojené s psychickým utrpením vyústili v roku 1952 do bolestivej smrti vo veku 33 rokov. O tri roky neskôr jej manžel emigroval paraguajským hydroplánom do Madridu...
