Syndróm Perzského zálivu je označenie pre zatiaľ nevysvetlené a neliečiteľné ochorenie asi 50 tisíc amerických vojakov (z celkového počtu 700 tisíc účastníkov operácie Púštna búrka), ktorí bojovali proti Iraku v roku 1991. Príznakmi tejto choroby sú bolesti kĺbov, hlavy, malátnosť, strata pamäte, nesústredenosť, vyrážky a dýchacie problémy. Zdrojov choroby môže byť niekoľko. Mohli pôsobiť jednotlivo alebo mohlo ísť o nebezpečnú kombináciu niektorých z nich. Aj plk. Dr. J. Mitura, riaditeľ odboru zdravotníckej a psychologickej starostlivosti Ministerstva obrany SR je presvedčený, že ochorenie nemá len jednu príčinu.
Do úvahy pripadajú splodiny horiacich naftových vrtov (Irak vypustil 1,5 milióna ton ropy do Perzského zálivu - poz. aut.). Ďalšími príčinami ochorenia môžu byť smog z motorov vojenskej techniky, toxické nátery, pesticídy, urán vyžiarený z plášťov delostreleckých granátov. Nebezpečná mohla byť napr. kombinácia ochrany pred infekciou prenášanou púštnym hmyzom a značnými dávkami chemoprofilaktických látok, ktoré samy mali zabezpečiť mnohonásobnú imunizáciu vojakov. Najväčšia pozornosť sa však venuje možnému spojeniu medzi syndrómom Perzského zálivu a pôsobením chemických látok - nameraný bol sarín (isopropylester kyseliny methylfluorfosforečnej, prudko jedovatá bojová chemická látka, patriaca medzi tzv. nervové plyny, nezapácha, obsahuje fluór a fosfor) a yperit (názov podľa belgického mesta Ypres, kde bol prvýkrát v roku 1971 použitý, kvapalina, chemická bojová látka, ktorá spôsobuje pľuzgiere svojimi škodlivými výparmi).
Až v roku 1994 sa tzv. syndrómom Perzského zálivu začali zaoberať americkí vedci a v zápätí aj najvyšší americkí činitelia.
