V Slovenskej republike zomrelo za prvých šesť mesiacov tohto roku 26 097 občanov, z ktorých viac ako polovica (55,1 %) zomrela práve v dôsledku choroby srdca a krvného obehu. Nádorové ochorenia tvorili 21,1 %, choroby dýchacej sústavy 8,0 % a poranenia, otravy a iné následky vonkajších príčin 6,4 % z celkového počtu zomrelých v SR. Tieto štyri skupiny príčin predstavujú 90,7 % všetkých úmrtí. V porovnaní s minulým rokom sa zaznamenal nárast počtu úmrtí na uvedené štyri skupiny príčin, avšak k najvýraznejšiemu rastu došlo u chorôb dýchacej sústavy, o 42,2 %.

Štandardizovaná úmrtnosť na všetky príčiny smrti bola v jednotlivých regiónoch Slovenska v sledovanom polroku rozdielna (výsledky podľa bývalého územného členenia). Kým v západoslovenskom regióne pripadlo na 10 000 žijúcich 53 úmrtí, v stredoslovenskom to bolo 49, vo východoslovenskom 45 a najmenej, 44 úmrtí, pripadlo na hlavné mesto Bratislavu.

V úmrtnosti na choroby srdca a ciev boli najvyššie hodnoty zaznamenané v okresoch Lučenec, Levice, Nové Zámky, Komárno a Rožňava, kde na 10 000 žijúcich sa počty zomrelých pohybovali v rozpätí od 33 do 37. Najnižšia úmrtnosť na tieto choroby bola v okrese Dolný Kubín a Poprad (17 na 10 000 žijúcich), Košice-mesto (19) a Žilina (22).

Úmrtnosť na nádorové ochorenia sa v okresoch Slovenska pohybovala od 7 do 15 prípadov na 10 000 žijúcich. Najvyššia bola v okrese Lučenec (15), Rimavská Sobota a Levice (13), Nové Zámky, Nitra, Galanta a Žiar nad Hronom (12). Relatívne najnižšie hodnoty boli v okrese Humenné a Košice-mesto (7), Vranov a Poprad (8) a Dolný Kubín, Košice-vidiek, Martin, Považská Bystrica a Spišská Nová Ves (9 prípadov na 10 000 žijúcich).

Najvyššie hodnoty v úmrtnosti na choroby dýchacej sústavy v prepočte na 10 000 žijúcich obyvateľov boli hlavne v okresoch stredoslovenského regiónu, pričom najvyššia hodnota (8 v okrese Liptovský Mikuláš a Zvolen) bola takmer päťnásobkom najnižšej hodnoty (Bratislava-mesto a okres Vranov nad Topľou).

V prvom polroku tohto roku zomrelo v SR 340 osôb v dôsledku úmyselného sebapoškodenia (samovraždy). Z hľadiska územného členenia najviac takýchto prípadov sa stalo v okresoch stredoslovenského regiónu (122) a západoslovenského regiónu (119). V prepočte na 10 000 žijúcich najvyššie hodnoty vykazujú okresy Rožňava, Veľký Krtíš, Čadca a Galanta.

Autor: E. NAGYOVÁ, KS ŠÚ SR Prešov