unisono odvetila preplnená sála. "Kedy, kedy... Buďte trpezliví a najmä nedovoľte odchádzať mladým ľuďom z krajiny." Na otázku z pléna, kam vlastne smeruje Slovensko, L. Vaculík so zjavnou snahou o diplomaciu povedal: "Viete, nechcem, aby sa z Českého centra v Bratislave stalo miesto protivládnych aktivít, ale podľa mňa Slovensko spolu so svetom smeruje do... Stále považujem rozdelenie Česko-Slovenska za veľké nešťastie, ktoré sa, našťastie, skončilo vznikom samostatného Slovenska." Iskrivá vaculíkovská irónia sa vinula celými dvoma hodinami stretnutia. Pretkávala čítanie v malebnom autorovom valašskom nárečí známych fejtónov z Lidových novín či statí ako Moje Evropa alebo Léta Páně, ktoré napísal k svojim tohtoročným sedemdesiatinám, ako i odpovede na viac, inokedy menej dotieravé otázky publika. To sa okrem iného dozvedelo, že hoci je Vaculík momentálne zavalený každodenným reagovaním na spoločenské udalosti, pripravuje sa zviditeľniť aj ako spisovateľ. A ako to už v jeho živote býva zvykom, každú porážku sa snažil premeniť na "ľstivé víťazstvo". "Zahraniční novinári sa ma pýtajú, prečo my bývalí disidenti nezohrávame významnejšiu úlohu. Hm, vtedy bol jasný hromozvod, teraz je rad na každom z nás, aby sa pričinil o svoju budúcnosť." "My však taký hromozvod na Slovensku stále máme," zaznelo z pléna. "Tak ho zlikvidujte a vyberte si niekoho iného," poradil L. Vaculík...

Autor: pet