V horách na východe Slovenska zastrelili najväčšieho vlka sveta. V Brne na celoštátnej výstave v roku 1971 získala jeho lebka 44,12 bodu. Odborníci a vlkobijci, ale i ochranári vlkov žasli. O rok neskôr konečný punc s prívlastkom najväčší na celom svete sa vĺčkovi z východu dostalo v Budapešti. Jeho lebka je vystavená ako svetová rarita v zoologickej expozícii Východoslovenského múzea v Košiciach.
Od roku 1945 do roku 1950 ulovili poľovníci 7 vlkov. Za ďalších päť rokov už 55. V rokoch 1970-75 to už bolo 158 vlkov. Roky 1980-90 signalizovali vlčie SOS. Za ďalších päť rokov stav vlkov na Slovensku rapídne poklesol. Pohyb vlkov vo svorkách zaznamenali v okrese Bardejov, Svidník a Medzilaborce. Vyše 30 vlkov sa objavilo v revíroch Slovenského poľovníckeho zväzu na Kysuciach. Odstrel vlka je povolený od 1. septembra do konca februára.
Viac ochranár než poľovník Ing. Pavel Eftimov, CSc., v revíri 500-hektárového ovocného sadu vlka už tretí rok nevidel. V pohraničných oblastiach východného Slovenska sa objavuje iba sporadicky. Boli časy, keď na hlavu vlka bola vypísaná odmena. Bol to čas tzv. vlkobijcov. V tejto súvislosti sa žiada pripomenúť, že táto šelma je neoddeliteľnou súčasťou ekologického systému v našej prírode. Vyhubenie vlkov by bol barbarský čin a malo by neblahé následky v nekonečnej reťazi flóry a fauny. V súčasnosti je vlk zapísaný na listine ohrozených druhov. Ochranári bubnujú na poplach. V Čechách už niekoľko zím niet po vlkovi ani stopy. Po celý rok vlka chránia v Nórsku a Švédsku. Vo Fínsku je vlk vzácnou a zriedkavou témou rozprávania poľovníkov. Podobná situácia sa javí v Rusku, na Ukrajine, Maďarsku a v Poľsku. V Nemecku je vytvorená obora v Národnom parku Bavorského lesa, určená výlučne na chov vlkov. Vlk bol vyhubený už v 19. storočí na Britských ostrovoch a vo Francúzsku. Otázkou ochrany vlka sa zaoberá Medzinárodná spoločnosť ochrany krajiny a prírody. Postupne presadzuje projekty na jeho záchranu.
Keby bratia Grimmovci žili v našich časoch, pravdepodobne by nenapísali rozprávku o zlom a pažravom vlkovi a Červenej čiapočke. Niežeby v údolí Vesery nebolo dosť červených čiapočiek alebo podobných starých mám, ako v tej známej rozprávke z mladosti. Jednoducho by všetkým rozprávkarom chýbal vlk, ktorý je od roku 1945 systematicky hubený a prenasledovaný. Angličan R. Kipling má na vlkov úplne iný názor. Vo svojej svetoznámej Knihe džunglí ich dokonca personifikuje. Priam s filozofickou logikou prideľuje vlkom zlé i dobré vlastnosti. Príkladov rozumného názoru na vlkov je oveľa viac. V mýtoch i skutočnosti. Nemôžeme nespomenúť kanadského spisovateľa J. O. Curwooda a jeho dojímavý príbeh vlčej šľachetnosti a vernosti. Jack London a jeho Biely Tesák to taktiež dokazuje.
