a Alexander Švarda. "Sám som ten jeho dvor dal ohradiť. Robí hanbu sebe i celej dedine, a nechce si to priznať. Už som vyčerpal všetky možnosti, neviem ako ďalej..."
Bernolákovo je veľmi pekná dedina. Ale Kalinčiakovej ulici robia hanbu dvaja ľudia. Pavol Bátorfi a jeho matka, ktorá býva len o niekoľko domov ďalej. Obaja majú pred domami odstavené autá a vlečky. Pani Bátorfiová chová ošípané priamo uprostred dvora. Sú uväznené v klietkach, kde sa nemôžu ani len hýbať. Hneď vedľa ležia metráky zemiakov. Jej syn takto uprostred dvora chová hovädzí dobytok. Kravy sa váľajú v hnoji a okolo pobehujú psy. Jedna z kráv sa pred niekoľkými dňami otelila na ceste pred domom Pavla Bátorfiho.
"A tento človek pravdepodobne predáva mlieko i mäso do výkupu," hovorí starosta obce. "A nielen to. Oproti je obchod. Na jeho dvore sa množia muchy. Môžu prenášať rôzne choroby. "
Starosta stojí pred bránou a volá na majiteľa domu. Ten po desiatich minútach vyjde na dvor, ktorý je zaprataný starými práčkami a rôznymi inými odpadkami.
"Počúvaj, Pavol," povie starosta. "Vysvetli, prečo tu máš taký strašný neporiadok. A vysvetli aj to, prečo robíš neporiadok na ceste."
"Nemám teraz úradné hodiny," kričí zlostný chlap, sadá na bicykel a uteká preč. Hovädzí dobytok sa váľa vo výkaloch uprostred dvora, smrad a špina okolo znepríjemňuje život všetkým Bernolákovčanom, čo bývajú nablízku. Množia sa myši a potkany. A starosta obce, aj keď je už starší a skúsenejší, nevie, čo má robiť.
(Reportáž o tom, čo všetko s pánom Bátorfim zažívajú susedia si môžete prečítať v niektorom z ďalších vydaní denníka SME.)
