# Zdá sa teda, že stúpajúci počet psychických porúch a ochorení nie je výsostnou záležitosťou len niektorých krajín, prípadne postkomunistických, kde došlo k politickým zmenám?
"Najnovšie údaje WHO, publikované v roku 1996, predpokladajú, že v roku 2020 bude depresia dokonca chorobou číslo dva. Predbiehať ju budú podľa prognóz len ischemické choroby srdca. V prvej tridsiatke chorôb vo svete, ktoré najviac ekonomicky zaťažujú spoločnosť, je aj alkoholizmus, maniodepresívne psychózy, schizofrénia, obsesívne čiže nutkavé stavy a pod."
# Odrazil sa stúpajúci počet porúch aj v postoji ľudí, obracajú sa častejšie na psychiatriu o pomoc?
"Ťažko to možno zovšeobecniť, je ešte mnoho takých rodín, kde berú liečenie na psychiatrii ako stigmu, biľag, bránia sa mu, často dovedú pacienta už v stave, keď je liečba podstatne ťažšie liečiteľná a s horšou perspektívou. Ešte stále pretrváva obava ísť na psychiatriu, aby sa to v práci nedozvedeli. Väčšie spoločnosti, firmy alebo banky už prišli na to, aké je dôležité, aby ich topmanažéri boli v pohotovosti a schopní zvládať náročné situácie, majú aj dvoch, troch psychológov a pravidelne organizujú pre svojich vedúcich pracovníkov aj kurzy psychickej hygieny. Psychické poruchy v istej podobe však postihujú takmer každého a možno povedať, že nikto nie je voči nim imúnny."
# Nedá sa predsa vypestovať istý spôsob odolnosti voči nim?
"Je tu taká možnosť, v psychológii sa zaužíval pojem hardeness - nezdolnosť, odolnosť voči nečakaným nepríjemnostiam, ktorá človeku pomáha zvládnuť ťažké životné situácie tak, aby ho psychicky nezložili. Jedna oblasť v rámci psychológie zdravia skúma, prečo niektorí ľudia neochorejú, napríklad počas rozsiahlych epidémií v ich okolí. Zistili sa určité charakteristiky osôb, ktoré nepodľahnú. Dá sa predpokladať, že časť je vrodená a časť získaná, čiže si ju možno vypestovať, natrénovať."
# Prognóza WHO je veľmi nepriaznivá, môžete ako klinický psychológ, ale aj ako psychológ na linke dôvery nájsť odpoveď, prečo svet budú depresie sužovať stále viac?
"Ak vychádzame zo všeobecnej vízie sveta, čo všetko človek dnes vie o ekologickom ohrození sveta, o zániku dažďových pralesov, ozónovej diere, zamorení ovzdušia, oceánov, stále znižujúcom sa počte zdrojov, rozhodne ho to nenapĺňa veľkým optimizmom, pretože ako jednotlivec len ťažko môže do toho zasiahnuť a zmeniť stav. Druhá vec, ktorá môže byť veľmi závažným zdrojom depresií, je, že ľudstvo je preťažené informáciami - najmä negatívnymi. Keď sa v minulosti udialo nejaké nešťastie, týkalo sa to len úzkeho okruhu ľudí, dnes keď spadne lietadlo, vybuchne sopka, vie o tom hneď celý svet do detailov, priamo z miesta, v priamom prenose. Ľudia sú pod neustálym informačným tlakom. Veľa z tých vecí sa dialo aj v minulosti, ale sa nás to nedotýkalo tak bytostne, lebo sme o tom nevedeli. Niekedy je ťažko odfiltrovať, čo do akej miery zaťažuje psychiku človeka. Sú ľudia, ktorí dokážu aj nové situácie, krízy, osobné tragédie neuchopiť ako katastrofu, ale ako výzvu, prípadne nový spôsob existencie. Rovnako treba vedieť dať priechod citom, ľudia sa snažia negatívne veci zatlačiť do úzadia, čo sa však vypomstí. Čo si neodplačú, nevyplavia, to zostáva ako rana, ktorej sa stačí dotknúť a zostáva ako zdroj stálych osobnostných problémov a psychických ťažkostí."
