V historickej budove SND a vo veľkej sále Istropolisu mal minulý týždeň premiéru nový tanečný program Slovenského ľudovoumeleckého kolektívu (SĽUK). Tanečníkovi a choreografovi Jaroslavovi Moravčíkovi sa podarilo presvedčiť na realizáciu svojho projektu 32 členov Tanečného súboru SĽUK a nádeje kreácií budúcich programov, ktoré vyrastajú na Hudobnom a tanečnom konzervatóriu. Hoci nie všetko, čo robia tanečníci na scéne, je tanečné divadlo, Moravčík sa rozhodol obhajovať svoju koncepciu tanečného divadla a Haravaru ponúknuť ako absolventské dielo ukončenia štúdia na VŠMU (u prof. Š. Nosáľa). Ak sa z talentovaného tanečníka stane sólista, neskôr asistent choreografa J. Kubánku, možno predpokladať, že sa v 35 rokoch predstaví s vlastným umeleckých rukopisom, ktorým rozhýbe množstvo charakterových postavičiek, sólistov, vrátane seba, ako aj zverený súbor. Explózia jeho nápadov znamená, že až na výnimky, všetci sólisti tancujú v ansámble, vo folklórnych "ozvenách" na Kubánkove diela, interpretujúc ich totiž ako prvé poškolské stretnutie s folklórom. Štylizácia štylizovaného? Či snáď syntéza myšlienok vytvorených a prevzatých z takých diel SĽUK-u ako: Kohúti spod Javoriny (myjavsko-brezovská tradícia), viacero veľkých horehronských tancov (Handelci, Dupák, atď.), série tancov z východného Slovenska (Karičky, Do šaflika, Šarišská polka), Fašiangový ošiaľ (liptovská smiechová tradícia, najmä masky). Všetky hudobno-tanečné regionálne charakteristické motívy však v Moravčíkovej pohybovej poetike dostávajú iný, dynamickejší rytmus. Haravara nie je monumentálne patetická, je skôr optimisticky hravá.
Po tanečnej rozprávke Čertoviny (1991) a tanečnom koncerte Zo srdca (1995) je Haravara súčasťou triptychu. J. Moravčík dielo v štádiu prípravy koncipoval najmä so skladateľom Svetozárom Stračinom. Po náhlom Stračinovom odchode sa zhostil jeho hudobnej koncepcie a konkrétnej dramaturgie diela skladateľ Ivan Dubecký. Z početného realizačného tímu nedá nevyzdvihnúť viacpriestorovú scénu M. Ferenčíka, masky, kostýmy a rekvizity P. Mandáka, hudobné uvedenie dirigenta P. Niňaja a vynikajúceho tímu zvukárov.
Novodobý slovenský Fred Astair J. Moravčík a jeho choreografický asistent a protagonista série kreatívnych výrazových tanečných postáv Miloslav Krajčík zverili sólové party diela plejáde sólistov: N. Heseková, L. Mrenková, A. Jagerová, J. Holováčová, A. Sabo, L. Tešinský, M. Kováč, B. Skalník, J. Ružovič, Š. Pupák, J. Vyšný.
Autor: SVETOZÁR ŠVEHLÁK