Minister Grasser je proti rozdielnemu napredovaniu v srdci Európy pred plánovaným rozširovaním únie smerom na východ. Na 17. výročnom Fóre emitentov a investorov strednej a východnej Európy vo Viedni, ktoré organizuje prestížny ekonomický časopis Euromoney, vyjadril nádej, že k euru sa čoskoro pripoja aj Dánsko a Švédsko. Na fóre (15. do 16. januára) sa okrem zástupcov komerčného finančníctva zúčastňujú aj ministri financií krajín strednej a východnej Európy. Slovenskú stranu okrem iných zastupujú ministerka financií Brigita Schmögnerová a viceguvernérka Národnej banky Slovenska Elena Kohútiková.
Veľká Británia by podľa názoru jej bývalého ministra zahraničných vecí Lorda Davida Owena nemala vstúpiť do eurozóny, pretože to "nesedí" k jej ekonomike. Okrem toho podľa neho eurozóna nie je prirodzeným menovým územím. Niektoré ekonomiky musia ešte pristúpiť k zmene svojich štruktúr. "Reštrukturalizácia je nevyhnutne potrebná, aby sa EÚ stala ekonomicky atraktívnejšou," konštatoval Owen.
Grasser sa rovnako ako Owen vyjadril sa plynulé rozširovanie únie smerom na východ. Rakúsko vstup kandidátskych krajín podporuje, pretože podľa neho ide o "win-win-Situation", to znamená situáciu výhodnú pre obidve strany. Po vstupe kandidujúcich krajín do menovej únie sa Rakúsko o niekoľko rokov stane centrom eurozóny. Rakúsko disponuje širokou škálou skúseností s týmito krajinami, keďže majú spoločnú históriu.
Pre agentúru APA Grasser vyjadril presvedčenie, že aj Česká republika bude patriť medzi prvú časť krajín, ktoré sa k únii pripoja. Podľa Grassera je rakúske hospodárstvo silne spojené so susednými krajinami strednej a východnej Európy. Takmer 49 % všetkých podnikov na východe Rakúska má svoje pobočky aj v týchto krajinách, kde majú vo väčšine prípadov oveľa silnejšie zastúpenie ako v štátoch únie. V obchodných vzťahoch k regiónu drieme ešte stále enormný nevyužitý potenciál.
Owen na záver zdôraznil, že EÚ by nemala vylučovať ani neskorší vstup Ruska alebo Turecka. Táto otázka by mala podľa neho zostať otvorená. Predovšetkým Rusko by mohlo opäť prekvapiť. Ruský prezident Vladimír Putin urobil po septembrových útokoch na USA "veľmi dôležité strategické rozhodnutie".
* 3 mma zll
* * *
