Dvanásty ročník atletickej IAAF/Grand Prix vyhrali pretekári, o ktorých sa pred sezónou vedelo málo. Pravda, z rozličných pohľadov. Prekážkarka Ľudmila Narožilenková sa stala síce v drese ZSSR majsterkou sveta v Tokiu `91, ale o dva roky neskôr mala pozitívny dopingový test a dostala štvorročný dištanc. Zišla z mysle. Vydala sa však do Švédska, v júni 1996 dostala občianstvo škandinávskeho kráľovstva, už sa volá Ludmila Engquistová, čo iste pomohlo, že prekážkarke znížili trest o polovicu (nedovolené prostriedky jej vraj dával do jedla bývalý manžel, znel obranný argument Engquistovej). V sezóne potom vyhrala 32-ročná Ex-Ruska všetko, čo sa dalo. Mladý Keňan s dvanástimi súrodencami Daniel Komen, juniorský majster sveta na 5 i 10 km, sa nekvalifikoval na olympiádu, aby po nej zdolal v poradí Gebreselassieho, Morceliho i Hissoua. Navyše utvoril svetový rekord na 3000 m 7:20,67 min. Atletickú Grand Prix, dieťa všemocného šéfa Medzinárodnej atletickej federácie (IAAF) Prima Nebiola, opustil pred práve skončeným 12. ročníkom súťaže hlavný sponzor, olejársky gigant Mobil, ale IAAF to nerozhádzalo. Ba naopak, zvýšila cieľovú prémiu za konečné víťazstvo zo stotisíc na dvestotisíc dolárov, za výhru v disciplíne z 25 000 na 50 000. Svetový rekord v milánskom finále by "hodil" stotisíc. Svetová atletika je bohatá. Nebiolo odmietol jedného z núkajúcich sa sponzorov s dvojmiliónovým mešcom, že "almužnu neberie". Samozrejme, vo finále v milánskej Civica Arene sa súťažilo o celkovú dotáciu takmer 3,5 milióna dolárov, mítingy Golden Four nenúkajú menej. Nebiolovým snom zostáva, aby vyvrcholenie Grand Prix bolo súčasne aj vyvrcholením atletického roka, pravda, olympiáda a majstrovstvá sveta sú iná káva. Napodiv, práve v sezóne atlantských OH sa finále dlhodobej súťaže priblížilo predstave predsedu IAAF. Lombardská metropola zažila veľkolepý míting, hoci bez svetového rekordu. Najlepší výkon histórie v mnohých disciplínach navodzuje nedostižnosť azda naveky. Aj svetový rekord má niekde hranicu. Zdá sa nemožnosťou prekonať v bližšej budúcnosti napríklad stovku F. Griffthovej-Joynerovej 10,49 s, Felkeovej oštep 80,00 m alebo Schultov disk 74,06 m. Lenže, organizátori mítingov po rekordoch dychtivo bažia práve na "ich" pretekoch. Snovanie "zajačích behov", vypisovanie netradičných tratí nie je nasprávnejšia cesta. Súboje Otteyovej s Deversovou, celej plejády šprintérov, vytrvalcov prinášajú viac. A také by malo byť, a vo veľkej miere bolo, tohtoročné finále Grand Prix. Vstup veľkých peňazí do atletiky posunul vekovú hranicu pretekárskeho dôchodku. Prvá dáma kráľovnej športov Otteyová bude zrejme pokračovať, Bubka sa nechal počuť, že tiež, Železného bejzbal nezaujal, ostáva pri oštepe. Z prepokladaného masového odchodu legiend, sme sa v tejto sezóne rozlúčili azda iba s Christiem a Lewisom. A Afrika čaká a zbrojí, koľko "komenovcov" sa vyrojí o rok, ťažko predvídať...