urobil výstavku. Samozrejme, že všetko získal zadarmo.
Pred niekoľkými rokmi som začal aj ja napodobňovať tohto úspešného anglického ministra. Začal som nosiť domov rôzne drobné upomienkové predmety po jednom kuse s cieľom, že ich tiež raz vystavím na verejnej výstave. Dosť dobre sa mi to darilo. Keď bola vitrína v sekretári skoro plná, padla kosa na kameň. V tokajskej chate Čeleňka pri príležitosti degustácie vín nemali pochopenie pre tieto moje záľuby. Hoci som vysvetľoval, že pohár s označením Tokaj bude spolu s troma fľašami s vínom z tokajskej oblasti iba zdobiť môj sekretár v jedálni, nedali sa obmäkčiť. Vehementne trvali na svojom a nedovolili. Tam som teda nepochodil.
Dnes, keď pozerám na svoje suveníry, udrie mi do očí medzera. Chýba mi spomienka z Tokaja, kde boli najskúpejší. Ale svoju "chybu" môžu ešte napraviť. Množstvo domácich i zahraničných návštev, ktoré sa počas roka premelie v mojej jedálni, by mohlo tiež šíriť dobré meno tohto podniku a jeho výrobkov doma i vo svete.
Autor: VIKTOR MAKEĽ, Vinné
