Z pravého kolena Slava Fetisova vytekal prepletenec ôsmich káblov a rôznofarebných hadíc. Okolo kĺbu, z ktorého práve stiahli ľadovú bandáž, nehlučne kmitali štyria fyzioterapeuti. Nezrážali sa, každý presne vedel, čo má v danej chvíli robiť. Hybridná atmosféra, v ktorej voňalo z každého rožku trošku - depo formuly 1, operačná sála, kozmodróm, hudobné štúdio, luxusný hotel. Išlo o servis profesionálnemu hokejistovi po tuctovom tréningu. Fetisov unaveným predlaktím zdvihol diaľkový ovládač, aby ho aj Kellys Family chvíľku liečili potichšie. Obrátil sa k dverám s ospravedlnením, že to trvá dlhšie, než predpokladal, ale na dohodnutý rozhovor je pripravený. Potom chvíľu študoval aktuálny stav svojho organizmu z krivoľakých grafov, ktoré sa rovnomerným tempom plazili z tlačiarne počítača. Náhlivo nalistoval niečo v podrobnom lekárskom manuáli, tvár sa mu rozjastila a spokojne potľapkal svoj pracovný nástroj. "Musím sa o svoje kosti starať, slušne ma živia. Niekedy sa svojmu telu prihováram, aby nebláznilo, že ešte na profi ľade musíme potiahnuť ďalšiu sezónu," usmial sa hokejista, ktorý sa spomedzi hráčov ôsmich tímov Svetového pohára narodil prvý: 20. apríla 1958. Svalnatá postava odetá v bielom uteráku okolo bedier sa zdvihla z lôžka kliniky. Všetko sa dialo na pôde Montreal Canadiens, kam sa usalašila ruská reprezentácia pred zápasom so Slovenskom. U nás zabehaný pojem "kabína" vyznieval v priestoroch najslávnejšieho klubu v histórii NHL ironicky. V labyrinte okolo klasickej kabíny vystlanom mäkučkými kobercami je všetko v luxusnom vyhotovení. Multifitcentrum, regeneračná linka s bazénikmi, výpočtové stredisko, zázemie pre servis okolo hokejového výstroja, civilná kabína, odkiaľ hráči vychádzajú v oblekoch s klubovými kravatami. Slavo Fetisov sa tu cíti ako doma. Otvorí dvere jednej z odpočinkových miestností, ponúka miesto a sám sa pohodlne rozvalí v kávovej koženej sedačke. Berie mi z rúk Media Guide, nalistuje stranu 107 a pri svojej vizitke si uľaví v rodnom jazyku "jolki - palki". "Pozrite, aký dlhý stĺpec mi tu popísali. To mám naozaj za sebou toľko sezón. Keby som ostal v moskovskom CSKA, určite by ma ovešali metálmi a ordenmi. Vidíte, o čo som prišiel? V Amerike som bez medailí, ale slobodný. Aj vďaka peniazom." Zvážnie. Chvíľu čítame spolu: na majstrovstvách sveta v roku 1978 hráčov do 20 rokov ho vybrali do All Stars spolu s Waynom Gretzkým i Antonom Šťastným, na olympiáde v Lake Placide 1980 získal v drese Sovietskeho zväzu striebro, na ďalších hrách 1984 v Sarajeve a 1988 v Calgary už bol zlatý. Odohral jedenásť svetových šampionátov, je sedemnásobný majster sveta, päťkrát ho direktorát IIHF vyhlásil za najlepšieho obrancu MS, osemkrát ho novinári vybrali do All Stars MS... Po cennom víťazstve zbornej, ktorá v roku 1981 jediný raz prelomila víťaznú hegemóniu domácej Kanady na piatich ročníkoch Kanadského pohára, v roku 1987 bol členom All Stars CC po boku Gretzkého, Lemieuxa, Krutova. Na špičkovej úrovni hrá už 22. sezónu, prvých 14 si odkrútil v drese moskovského CSKA, ďalších 6 v New Jersey Devils v NHL, uprostred sezóny 1994-95 ho diabli trejdovali do Detroitu, kde má zmluvu ešte na dve sezóny. Dlhoročný kapitán bývalého ZSSR moskovského CSKA bol trikrát vyhlásený za najlepšieho hokejistu Európy v ankete o Zlatú hokejku. V NHL má za sebou 424 zápasov, v ktorých dal 29 gólov, nazbieral 186 bodov. Pán hokejista.
# Boľavé koleno dostalo zabrať zrejme v súboji s Kanadou?
"Nie, ešte pred dvoma týždňami v ňom niečo ruplo pri bežnom tréningu. Potrebuje trošku pohladkať, trošku elektriny a bude zase poslúchať."
# Tréner Michajlov tvrdí, že s Kanadou ste jednoducho nemohli vyhrať. Aj preto, že tak nechceli rozhodcovia.
"Tí naozaj pískali, ako keby práve prileteli z Mesiaca. Ale bol to hokej najvyššej kvality, zaujímavý."
# Slováci?
"Máte tam pár šikovných hokejistov. Bondra je super, poznám aj Zdena Cígera, s ktorým som hrával v Devils, Pálffy má obdivuhodný čuch na góly. Na Svetovom pohári môžete pokojne roztrhať papierové prognózy."
# Váš favorit?
"Ktokoľvek z troch mužstiev našej skupiny môže vyhrať. Štvrtého favorita vidím vo Švédoch. Ak však budú rozhodcovia robiť to, čo v zápase vo Vancouvri, tak isto vyhrá Kanada."
# Na Kanadskom pohári ste začínali rovnako ako Gretzky v roku 1981. Tretí ročník v roku 1984 ste však vynechali. Prečo?
"Desať dní pred turnajom som si smoliarsky zlomil nohu na tréningu. Ak chcete povedať, že som tu na Svetovom pohári najstarší bek, máte pravdu. Ale cítim sa v pohode."
# Máte najväčšie právo porovnať organizáciu tohto špecifického turnaja.
"Jasné, že si to urobili pre seba. Američania i Kanaďania sedia doma a ostatní lietajú hore-dole, krížom-krážom po Európe a tak. Nie je to čestné!"
# Vy ste absolvovali prípravný kemp v Rusku, kde bolo predtým dosť rušno. Zavŕšil sa boj medzi Tichonovovou líniou a názorovou vlnou renomovaných hráčov NHL, medzi ktorými máte najväčšie slovo spolu s Igorom Larionovom vy.
"Dopadlo to zákonite, vývoj sa nedá zastaviť. Ale tu už nešlo o Tichonova, ten vlastne nebol v hre, nemal najmenšiu šancu na trénerskú kandidatúru."
# V Detroite ste spolu s Rusmi vytvorili v posledných sezónach plnú partiu.
"Pred dvoma rokmi sme boli najlepší v Regular Season. Herne i podľa miery talentu máme najlepší tím v NHL, v Stanley Cupe nám však vo dvoch zápasoch chýbalo trošku šťastia. Mne sa v Detroite veľmi páči."
# Pred dvoma rokmi ste mali smolu. Sezónu ste začali v Devils, potom vás trejdovali, vo finále Stanley Cupu ste museli gratulovať nedávnym spoluhráčom k zisku najcennejšej trofeje. Krutá hra osudu.
"Možno, lenže ja by som sa kedykoľvek vzdal Stanley Cupu, len aby som mohol hrať v Detroite. To, čo chceli odo mňa v New Jersey, nebol môj štýl. Hralo sa tam príliš jednoducho, puk sa iba nahadzoval a lietalo sa za ním hore-dole. V Detroite je to iné. Tam som ožil s chlapcami, v našej ruskej päťke sa môžem schuti zabaviť, vymýšľať nové veci, hokej je oveľa gramotnejší."
# Rodinka?
"Mám ľúbeznú dcérku Anastasiu."
# Kde chcete žiť, keď skončíte s hokejom?
"V Detroite mám zmluvu na ďalšiu sezónu. Dôležité pre človeka vždy je, aby si mohol vybrať. Ja mám to šťastie. Mám dom v Amerike aj v Moskve. Pre budúcnosť mám viacero všakovakých ponúk. Vyberiem si takú prácu, ktorá ma bude baviť, bude zmysluplná i užitočná."
# Svojho času ste sa rozhodli odísť zo Sovietskeho zväzu.
"Mal som vtedy tridsaťjeden rokov, možno to bolo trochu riskantné, ale nikdy som neľutoval. Môj súboj s komunistickým systémom sa skončil tým, že som odišiel do Ameriky, kde som zarobil peniaze a stal som sa slobodnejším. Nie som už závislý od vôle nejakého človeka. V Amerike som sa mnohému naučil. Skúsenosťami a vekom som zmúdrel. V prvom rade to, že presne vnímam rozdiely v spôsobe života. Človek, ktorý sa narodil vo východnej Európe, ťažko pochopí myslenie Američanov a naopak. Za tie roky v Amerike sa zo mňa stal úplne iný človek."
# V NHL sa dá prísť k peniazom, s ktorými sa zvyčajne hokejisti púšťajú do biznisu.
"Ja tiež, ale kým hrám hokej, nerád by som bol konkrétny."
# V posledných rokoch fakticky odumrel tradičný boj ruskej a zámorskej hokejovej školy.
"Je to prirodzený proces. Najlepší hráči z Európy odchádzajú tam, kde ich lepšie platia, do NHL. Mladí sa nemajú od koho učiť."
# Potom vyhasne prirodzený konkurečný motív protikladov a vývoj svetového hokeja ustrnie.
"Aj ja si mysím, že absolutizácia NHL vývoju hokeja neprospeje. Vezmime si obdobie po roku 1972. Do pamätnej supersérie medzi profivýberom Kanady a zbornej si každý myslel, že je nedostižný. My sme rad-radom vyhrávali majstrovstvá sveta a olympiády, Kanaďania si živili idylku o svojej neporaziteľnosti. Odrazu dostali nakladačku oni aj my a obidvom sa otvorili oči. Hokejový vývoj sa prudko zdynamizoval, my sme horlivo preberali zámorské prvky, Kanaďania sa prestali vysmievať našej strojovej kombinácii."
# V podmienkach dolárového diktátu NHL sa môže stať, že národné reprezentácie narazia na problémy s motiváciou. Ako je to v zbornej Ruska?
"No, tu som trochu zaskočený. Netrúfam si hovoriť za spoluhráčov. V mojom prípade je to ten primárny všeobecný motív v športe - vždy vyhrať. Keby niekto nasilu vyslovoval frázy o najvyššej cti hrať za vlajku svojej krajiny, určite mu pôjde aj o osobnú prestíž."
# Rád sa vraciate do Moskvy?
"Veľmi, je to moje rodné mesto. V lete tam zvyknem stráviť mesiac, naberám novú energiu. Obľúbené miesta, priatelia. Potrebujem ich, podobne moja rodina."
# Baví vás ešte hokej? Hráte ho na špičkovej úrovni už takmer štvrť storočia.
"Ale hej, nesmejte sa. Ja hrám hokej pre radosť. Tú mám pri hre na ľade, veď je to celé často zábava, ale aj vtedy, keď sa pozriem, ako mi rastie konto v banke. Oddeľovať peniaze od športu a tárať o sterilných princípoch nie je fér, v tom je zmysluplnosť profihokeja. Doláre patria aj do kanadského hokejového náboženstva, neznamená to, že zahlušia odveké zákony otvoreného boja muža proti mužovi. S odstupom času bolestne vidím, aké krivdy sa narobili v sovietskej minulosti. V mene mystifikácie "za ródinu" boli ožobráčení talentovaní jednotlivci, na ktorých parazitovala propaganda vtedajšieho systému. Keď vidím, v akej psychickej i fyzickej biede sa ocitli bývalé svetoznáme hokejové mená, je mi z toho všetkého zle. Keby som sa ja svojho času neodhodlal na zmenu, dopadnem rovnako."
Autor: VOJTECH JURKOVIČ, Montreal
