Stretnutie prezidentov Srbska a Chorvátska v pomerne neznámom gréckom letovisku, sprostredkované potajomky aténskym premiérom, údajne s odobrením krajín NATO a EÚ, patrí do kategórie politických bômb. Obidvaja šéfovia štátov, ktoré si doslova išli v minulosti po krku, sa už po rozpade Juhoslávie viackrát stretli, naposledy v Daytone, tak, uznávajúc politické reality, začali plniť aj iné časti písaných či nepísaných dohôd z tejto americkej leteckej základne, ktoré sprostredkoval balkánsky exemisár Bieleho domu Richard Hollbrook.
Najdôležitejším výsledkom schôdzky Miloševič - Tudjman je očividne dohoda o vzájomnom diplomatickom uznaní Chorvátska a JZR, teda srbsko-čiernohorskej federácie. Formálne veci okolo sa majú uzavrieť ešte tento mesiac počas návštevy šéfa chorvátskej diplomacie v Belehrade. Mohlo by to znamenať, že vývoj na Balkáne sa začína normalizovať, a to za účinnej asistencie svetového spoločenstva.
Skutočnosť, že Záhreb a Belehrad budú čoskoro mať priame diplomatické vzťahy, je potešiteľná. Potom možno očakávať aj intenzifikáciu stykov v ekonomike, kultúre a ďalších oblastiach, hoci len ťažko možno predpokladať, že dosiahnu úroveň z obdobia pred násilným rozpadom Juhoslávie.
Zaujímavé však bude sledovať, akú líniu dohodli Tudjman s Miloševičom v otázke Bosny a Hercegoviny. Na verejnosť už pred pár rokmi prenikla informácia o tom, že všemocný vodca zo Záhrebu nakreslil na hotelový obrúsok mapu, ktorá rozdeľuje tento štát medzi Srbsko a Chorvátsko. Miloševič nikdy proti tomu neprotestoval a Tudjman nedementoval.
Zatiaľ však medzinárodná situácia takýto scenár neumožňuje, hoci z hľadiska rozdelenia územia je všetko viac-menej pripravené, lebo tak Chorváti, ako aj Moslimovia a Srbi obývajú dnes už takmer etnicky čisté oblasti. Svetlou výnimkou je iba Mostar, kde sa až pod hrozbou stiahnutia EÚ zo správy mesta a tlaku USA na Záhreb podvolili Chorváti uznať výsledky nedávnych volieb do mestskej samosprávy.
Ak by to bol modelový príklad pre celú Bosnu, potom by to mohlo pomôcť udržať územnú integritu. Ale vzhľadom na doterajšie ambície dua Tudjman - Miloševič možno skôr predpokladať, že sa snažia využiť získaný oddychový čas na upevnenie dosiahnutých pozícií, a keď nastane príhodný čas, splniť svoje sny o vytvorení veľkého Chorvátska a veľkého Srbska.