Luthera je však toto pomenovanie namieste. Dielo prekračuje seriálové obmedzenia. Je to románové rozprávanie o osudoch ôsmich Čechov a piatich Slovákov, ktorí sa zhodou okolností rozhodnú emigrovať v rovnaký deň. V širokom zábere sa zobrazujú problémy emigrantov v osemdesiatych rokoch. Zároveň s telerománom vyjde v septembri v Čechách aj osemstostránkový román a soundtrack s hudbou Michala Pavlíčka. Česká televízia navyše budúci štvrtok odvysiela aj film o nakrúcaní.
Koniec veľkých prázdnin je koprodukčným projektom českej, rakúskej, slovenskej a slovinskej televízie. Slovenská televízia doň pristúpila ešte s bývalou dramaturgiou, ktorá je dnes viac-menej rozprášená. Zaslúžili sa oň bývalý umelecký šéf dramatických programov Marián Puobiš a dramaturgička Dagmar
Ditrichová. V tejto súvislosti Miloslav Luther povedal: "Pokladám za vyslovene nešťastné, že Slovenská televízia zaradila program na 2.septembra, teda tri dni po štarte Markízy. Mali počkať, kým opadne prvá vlna diváckeho záujmu, a potom predstaviť dielo, ktoré je náročné a ktoré si Markíza nebude môcť dovoliť. Ale toto je typická programová neokrôchanosť, nekompetentnosť a nekvalifikovanosť Slovenskej televízie."
Hoci ide o film reflektujúci minulú dobu, tvorcovia nechápu emigráciu ako pojem, ktorý patrí minulosti: "Je to trvalý problém, ktorý sa nás stále dotýka. Akurát, že voľakedy bolo Československo krajinou, z ktorej sa utekalo, a dnes sú ČR a Slovensko krajinami, v ktorých čoraz viac ľudí hľadá slobodu. Verím, že ju u nás budú môcť hľadať aj naďalej," povedal Miloslav Luther. Zdôraznil, že film nie je primárne politický, je to predovšetkým rozprávanie o ľudských osudoch. "Keď som dostal do rúk prvú verziu scenára, kládol som si otázku, či postavy, ktorými sa dielo zaoberá, sú typické. Napríklad, až na jednu výnimku, tam nie sú disidenti. Ale potom som si uvedomil, že to je práve prednosť projektu, že nejde primárne po politickej rovine, nerobí analýzu politických dôvodov emigrácie. Zobrazuje prosté ľudské osudy, ktorých motivácie na útek boli často triviálne, až naivné."
V seriále uvidíme Martina Dejdara, Pavla Zedníčka,Vilmu Cibulkovú, Martu Sládečkovú, Jozefa Vajdu či Ingrid Timkovú. "Úplne inak som sa na túto tému pozeral pred a po nakrúcaní," nechal sa počuť Jozef Vajda. "Nakrúcali sme na autentických miestach. Lágre pre utečencov na mňa neskutočne zapôsobili. Keď som si uvedomil, že v priestoroch, kde sa zmestí tisíc, dvetisíc ľudí, ich žilo zrazu aj šesťtisíc. So štábom nás tam bolo asi štyridsať a už vtedy to na mňa pôsobilo stiesnene. Pocit úzkosti bol autentický, nemuseli sme nič hrať. Mal som veľa priateľov, ktorí ušli, a potom mi rozprávali, ako sa im darí. Ale nepovedali, že rok-dva prežili v lágri. Pozerám sa na to dnes úplne inými očami a otvorene vám poviem, že by som si poriadne rozmyslel, či do takého niečoho ísť."
Ingrid Timková hrá jedinú rolu, ktorá mala na emigráciu politické dôvody. Zaujímalo nás, či ju posledné udalosti v SND neprimäli inak vnímať tému emigrácie. Ingrid Timková: "Priznám sa, že v súčasnosti o tom uvažujem častejšie, než keď sme nakrúcali tento projekt. Myslím si, že doba je vážna, a keď sa niečo nezmení, bude ešte vážnejšia. Mám kontakty v USA, žije tu moja rodina. Všetko sú to zatiaľ iba úvahy, ale ak sa situácia v našom divadle nezmení, je otázka o emigrácii namieste."
