V jasne osvetlenej štokholmskej konferenčnej sále sa v utorok zídu delegáti zo 122 krajín a budú hľadať možnosti, ako pretrhnúť sieť životných osudov, ktoré zavliekli Noi a stovky či tisíce jej podobných detí do obchodu s vlastným telom. Svetová konferencia o sexuálnom zneužívaní detí bude prvým medzinárodným pokusom čeliť známemu bludnému kruhu - deti sú vzdialené od svojich rodín, prinútené k sexuálnym službám, bité a ak sa im podarí utiecť, stanú sa vo vlastnej rodine vydedencami.
Noi má vraj sedemnásť rokov, ale vyzerá omnoho mladšie. Zažila peklo, aj keď je v nevestinci iba týždeň. Priviedla ju tam dvadsaťročná priateľka jej biedou zúboženej rodiny. "Matka vie, čo robím, už som jej trikrát telefonovala. Vždy plače a ja tiež", hovorí dievča.
Švédsko uskutočňuje konferenciu spolu s Detským fondom OSN
(UNICEF) a nevládnymi organizáciami. Hostiteľskej komisii predsedá vdova po zavraždenom premiérovi Olofovi Palmemu Lisbetovi. Skutočný počet prostituujúcich sa detí nikto nepozná, ale všetci vedia, že je enormný. Thajská vláda priznáva 40 000, ale UNICEF odhaduje počet sexuálne zneužívaných detí v Thajsku na 300 000. Podľa oficiálnych údajov filipínskej vlády prostituuje 60 000 malých Filipíncov. Estónsko s iba jedným a pol miliónom obyvateľov priznáva 1000 detských prostitútok. Aj keď detská prostitúcia rozhodne nie je znakom iba našej doby, v súčasnosti pre jej rast existuje niekoľko faktorov. Patrí medzi ne hlavne strach z ochorenia AIDS, ktorý obrátil záujem k čo najmladším osobám v mylnej nádeji, že sú menej pravdepodobnými nositeľmi vírusu. Pravý opak je pravdou, pretože deti sú naopak infekciou ďaleko zraniteľnejšie ako dospelí pre priepustnosť svojho tkaniva a väčšej pravdepodobnosti vnútorného zranenia. Iným faktorom je zvyšujúca sa bezvýchodisková bieda, ktorá berie rodinám poslednú nádej a zmieruje ich s predajom vlastných detí do nevestincov. Rýchla informačná technika umožňuje pedofilom ľahkú komunikáciu a organizáciu výletov za sexom, ktoré fascinujú rezignovane prihliadajúce vlády. Všetky tieto skutočnosti sa budú pravdepodobne podieľať na tom, že štokholmská konferencia nebude mať žiadny bezprostredný výsledok. Účastníci sú si toho vedomí, ale zároveň nehodlajú prednášať dobre mienené a k zabudnutiu určené preslovy. "Myslím, že Štokholm bude znamenať zvrat, pretože vzbudí prinajmenšom verejné pobúrenie", povedal newyorský pracovník UNICEF Mark Connolly. "Nemyslím si, že by konferencia mala u vlád vzbudiť pocit zahanbenia. Dúfame, že na problém obráti ich pozornosť a vynúti si prijatie patričných zákonov", povedala hovorkyňa UNICEF Christa Gilesová. Niektorí vládni predstavitelia už začali so zmenami. Thajský premiér Bancharan Silpa-Arča v máji povedal, že vláda musí prijať opatrenia, ktorými nahradí náhodný postih. Švédsky zákon umožňuje stíhať osoby, ktoré sa dopustia kriminálneho aktu i za hranicami krajiny. Po prvýkrát bol využitý minulý rok v prípade 69-ročného muža, ktorý bol odsúdený za sexuálny styk s trinásťročným chlapcom v Thajsku. Podobný zákon chce schváliť tiež Veľká Británia. Konferencia môže priniesť určité zmeny k lepšiemu, ale najviac záleží na obetiach samotných. Connolly, ktorý v Guatemale pracoval s deťmi bez domova štyri roky, hovorí, že im stačí k oslobodeniu zo sexuálneho zneužívania malé povzbudenie. "Za tri roky v nevestinci sú ako onuce, ale prvý rok sa každý deň prebúdzajú s myšlienkou na útek. Videl som veľa detí, ktoré to dokázali iba vďaka svojej vlastnej vôli a rozhodnutiu".
Noi ale ešte takú vôľu nemá. "Chcem ísť domov, ale oni mi to nedovolia", hovorí o svojej vlastnej rodine dievčatko.
