Francúzsky premiér Alan Juppé zostal i vo svojom štvrtkovom televíznom prejave neoblomný. Francúzsko si nemôže dovoliť tolerovať ilegálnych prisťahovalcov predovšetkým zo svojich bývalých kolónií. Nielen on, ale i minister vnútra Debré, ktorý prikázal včerajší policajný zásah, sa pritom opierajú o rozhodnutie Štátnej rady, najvyššieho právneho orgánu Francúzskej republiky, ktorá potvrdila, že udeľovanie povolenia na pobyt a prácu vo Francúzsku sa riadi v tejto chvíli veľmi reštriktívnymi zákonmi a nemožno si ho vynútiť ani hladovkou.
Francúzska poriadková polícia včera ráno tvrdo zasiahla aj proti domácim priateľom 300 Afričanov. Napríklad herečka Emmanuelle Béartová sa ocitla na policajnom komisariáte, iní dostali zopár úderov obuškom. Dvere kostola vylomili policajti údermi sekier a 300 prítomných Afričanov, z toho 66 malých detí, niektorých s putami na rukách, previezli do strediska administratívneho zadržania. Deväť z nich, ktorých hladovka v piatok ráno trvala už 51. deň, previezli pod lekárskym dozorom do dvoch nemocníc na parížskych predmestiach.
Rozhodnosť policajného zásahu, ktorý poslucháči rozhlasu vďaka reportérom priamo na mieste prežívali včera od šiestej do deviatej ráno, francúzsku verejnosť výrazne zaskočila. Francúzska verejná mienka i parížsky arcibiskup kardinál Lustiger odsúdili policajný zásah a označili ho za šokujúci. Proti forme policajného zásahu, pri ktorom nechýbal ani slzotvorný plyn a údery obuškami sa priam sypali, protestuje nielen francúzska parlamentná opozičná ľavica, ale i liberálne krídlo francúzskej vládnej koalície. Za ministra vnútra sa jednoznačne postavili iba neogaullisti, teda jeho a premiérova strana.
Viacero kultúrnych a ľavicových organizácií zorganizovalo včera protestnú manifestáciu a avizovali ďalšie. Väčšina pozorovateľov vo Francúzsku zdôrazňuje, že oznámené protesty sú namierené na prvom mieste proti tomu, ako "nešikovne" vláda túto krízu riešila, ale dnes v krajine nikto nespochybňuje nevyhnutné obmedzenie nelegálneho prisťahovalectva. I Afrika musí vedieť, že dnes sú dvere Francúzska zavreté, lebo bez práce je už 12 percent domácej populácie.
Pritom i vláda sa necháva počuť, že prinajmenšom tretina zo zadržaných bude môcť zostať vo Francúzsku, ostatných však bez milosti vypovedajú. Kritériá pobytu sú jasné, vo Francúzsku môžu zostať cudzinci, ktorí sú rodičmi francúzskych detí, či ľudia, ktorí tu žijú viac ako 15 rokov, ale nie tí, ktorým Francúzsko odmietlo právo azylu. Tunajší právni odborníci pritom i naďalej ostro kritizujú zákony z augusta 1993, ktoré umožnili včerajší policajný zákrok. Tieto zákony, ktoré sa volajú po bývalom ministrovi vnútra Pasquovi, totiž určujú len to, kto vo Francúzsku zostať môže, ale nie koho vypovedať.
V každom prípade sa francúzske politické prázdniny skončili. Policajný zásah proti Afričanom v parížskom kostole sv. Bernarda sa stal politickou rozbuškou francúzskej politickej jesene.
