Grécke vládnuce Panhelénske socialistické hnutie (Pasok) sa teda rozhodlo k odvážnemu politickému kroku, keď iniciovalo rozpustenie parlamentu a vypísanie predčasných volieb. Nebolo to však nič neočakávané, lebo po zmene na čele hnutia i vlády, keď dnes už nebohého Andreasa Papandrea nahradil Kostas Simitis, je to logický krok, ktorým si nový prvý muž Grécka chce nechať posvätiť svoju pozíciu.
Šéf aténskej vlády sa ukázal aj ako dobrý taktik. Predčasné voľby vyhlásil v období výhodnom pre seba a Pasok. Vzhľadom na novú vlnu napätia v grécko-tureckých vzťahoch, ktorá sa okrem bilaterálnych vzťahov prejavila aj v krvavých nepokojoch na Cypre, môže socialistická vláda efektívne zabrnkať na túto nesmierne citlivú strunu.
To pomáha efektívne zakryť opäť sa prehlbujúce ekonomické problémy, ktoré vlády Pasoku doteraz nezvládli, hoci Simitis si to vpísal priam do vienka, keď preberal úrad premiéra. V bruselskej centrále EÚ, ale i metropolách členských krajín považujú totiž Grécko za "najchorejšieho muža Európy". Jeho platobná bilancia je chronicky pasívna aj napriek stále ešte veľkým dotáciám z Bruselu. Ekonomika, najmä priemysel, ktorého veľká časť zostáva v rukách štátu, nie je stále dosť efektívny. Veľkú časť financií priam kontraproduktívne spotrebúva neúmerne silná štátna správa vrátane ozbrojených síl, ktorým v súvislosti s pretrvávajúcim napätím s Tureckom vydeľuje vláda obrovské sumy na modernizáciu.
Konzervatívna opozícia má za tejto situácie sťaženú úlohu. Na nacionalistickú strunu brnká rovnako rada a jej kritika hospodárskej politiky vlády takmer celkom zaniká vo zvuku vojenských tamtamov.
Momentálne ťažko možno predpovedať, aké sú volebné šance oboch táborov. Zrejme sa veľká časť voličov bude rozhodovať až tesne pred odovzdaním hlasu. Simitis má výhodu v tom, že za krátky čas, čo je pri moci, nestihol veľa pokaziť, veľa môže hodiť na triko svojmu nebohému predchodcovi a žiadať od voličov, aby mu dali šancu riešiť naliehavé problémy.
