Vzťahy medzi kontinentálnou Čínou, teda ČĽR, a Čínskou republikou na ostrove Tchaj-wan, ktorú Peking považuje za provinciu odštiepenú od materskej krajiny, neboli v uplynulých mesiacoch najlepšie. Napokon, viac-menej otvorené nepriateľstvo medzi nimi vládne od roku 1949, keď porazili Maove komunistické armády jednotky generalissima Čankajška, ktorý sa so svojimi prívržencami uchýlil pod americkou ochranou na ostrove Tchaj-wan.
Až do normalizácie vzťahov medzi USA a ČĽR začiatkom sedemdesiatych rokov vládol medzi obidvoma stranami takmer vojnový stav. Rinčanie zbraní však nikdy nepresiahlo potreby studenej ideologickej vojny medzi obidvoma nepriateľmi. A tento stav, striedaný občasnými periódami určitého otepľovania, prakticky trvá až dodnes.
Najnovšie slovné prestrelky, spojené s demonštráciami sily Pekingu a Tchaj-peja, trvajú už rok. Zámienkou k nim bolo vlani udelenie vstupného víza súčasnému tchajwanskému prezidentovi Li Teng-chuejovi, ktorý pod kepienkom výročného stretnutia na univerzite, kde v mladosti študoval, zavítal na neoficiálnu návštevu do USA. Celá kampaň, ktorá nasledovala, viedla k ochladeniu čínsko-amerických vzťahov, ale skomplikovala aj čínsko-čínsky dialóg.
Oficiálny Peking, aby demonštroval svoje odhodlanie nedopustiť akékoľvek zdanie suverenity Tchaj-wanu, ale aj v rámci boja rozličných frakcií v KS Číny, v provinciách protiľahlých k Tchajwanu uskutočnil celú sériu veľkých námorno-pozemných manévrov. Súčasne s tým vystupňoval aj dlhotrvajúcu slovnú kampaň s očividným protiamerickým a protitchajwanským ostrím. Ani vláda v Tchaj-peji však neváhala a rozvinula najmä v USA, ale aj v ďalších krajinách sveta mohutnú ofenzívu s cieľom získať podporu s zápase s Pekingom. Nasadila doň politické, ale najmä ekonomické páky, ktoré sa ukázali ako dosť účinné. Jednak v rozšírení obchodných vzťahov, ale aj voči Číne, ktorá je do veľkej miery vo svojich snahách o rýchly ekonomický rozvoj odkázaná do veľkej miery na investície od svojich pokrvných bratov z Hongkongu, ale i Tchaj-wanu.
A tak sa nemožno čudovať, že Peking po určitom oddychovom čase znovu hodil do politického ringu návrh, aby sa obnovili politické rozhovory, pričom vyzval predstaviteľov odtrhnutého ostrova, aby v tomto smere urobili praktické kroky. Znamená to teda, že na predbežných konzultáciách by sa dohodol termín, miesto a forma obnovovaného dialógu. Iniciatíva nasledovala potom, čo ČĽR obnovila možnosť priameho lodného spojenia v prielive, oddeľujúcom obidve strany.
Bol to prvý signál zmeny atmosféry v ich vzájomných stykoch. Teraz ide o to, či sa podarí dosiahnuť takú úroveň vzájomnej dôvery, ktorá by priniesla aj výraznejší politický efekt. Napriek manifestovanej dobrej vôli však doteraz snahy o pozitívny posun v napätých vzťahoch medzi Pekingom a Tchaj-pejom nezaznamenali zásadnú zmenu k lepšiemu. Možno sa toho dočkajú obidve strany i svet v dohľadnom čase.
