BERLÍN (ČTK/DPA) - "V Nemeckej demokratickej republike, kde našiel svoju novú vlasť, aj keď spočiatku len málo otvorenú náruč, radi citovali jeho slová, že až po prečítaní Marxovho Kapitálu pochopil svoje vlastné hry. Avšak Brechtovi ako satirikovi v NDR pšenica veľmi nekvitla," napísal W. Mommert z DPA k 40. výročiu smrti Bertolta Brechta (zomrel 14. augusta 1956). Jeho odporcovia nad "robotníckym básnikom" ohŕňali nos, pretože písal len "odborárske hry". Ale dokonca estét a Brechtov pravý opak Thomas Mann, ktorého diela sa dajú nájsť v Brechtovej knižnici na berlínskej Chausseestrae vedľa Shakespearovho Hamleta a Goetheho Fausta, musel pripustiť: "Tá obluda má ale talent." Tým mal zrejme na mysli najmä Brechtovo lyrické dielo. Spor o to, či je Brecht väčším dramatikom alebo lyrikom, stále pokračuje. Mnohí z tých, ktorí Brechtove básne vysoko oceňujú, si s jeho divadelnými hrami nevedia dať rady a považujú ich za didaktické. Jeho kritici mu napríklad vytýkajú, že človek u Brechta vždy vopred vie, čo príde, a to je dramaturgický hriech. V súvislosti s Brechtovou divadelnou tvorbou znovu sa vynára stará otázka, či divadlo vôbec môže zmeniť, alebo aspoň ovplyvniť spoločnosť. Brecht tomu veril: "Zmeň svet: potrebuje to." Mnoho riaditeľov divadiel to dnes - a nielen vo vzťahu k Brechtovi - vidí inak. Literárna dráha B. Brechta, ktorý sa narodil 10. februára 1896 v Augsburgu, siaha od raných básní sedemnásťročného mladíka až po buckowské elégie, od dramatickej prvotiny Baal cez tzv. didaktické Lehrstücke a senzačný úspech Žobráckej opery až po filozofický Život Galileov a zžieravú satiru na intelektuálov Turandot . Brechta fascinovala "nestálosť ľudskej podstaty", ktorú mohol najlepšie pozorovať na sebe samom, napríklad na vykorisťovateľskom vzťahu k ženám.