Zhodou okolností som v tomto kole videl až štyri zápasy. Napriek tomu si myslím, že na analýzy ligy je ešte dosť času. V uplynulom týždni asi každého zaujali pohárové zápasy, v ktorých hrali tri naše mužstvá. Len táto medzinárodná konfrontácia určuje kvalitu nášho futbalu. V porovnaní so zahraničím. Nielen prakticky, ale aj štatisticky. Bodmi, ktorými sa zaraďujeme do určitej podskupiny štátov z hľadiska výkonnosti. Takmer jednohlasne z rôznych uhlov pohľadu znelo jedno slovo. Chýbajú nám skúsenosti z ťažkých zápasov, máme ich málo, atď... Zaznelo to typicky po našom, lebo toto slovo podčiarkovali aj tí, ktorí tvrdili napríklad pred rozšírením ligy niečo úplne iné. Lebo iný je názor na dianie a kvalitu ligy ľudí priamo zainteresovaných z klubu, ktorý do ligy postúpi administratívnym zásahom, iný z klubu, ktorý roky bojuje v lige o prežitie a iný z klubu, ktorý by už chcel hrať v európskych pohároch, ale ešte nehral. Úplne iný z klubu, ktorý si zápasy na vlastnej koži vyskúšal v pohároch a niesol zodpovednosť za kvalitu nášho futbalu. Na ťažké pohárové zápasy sa hráči a kluby musia pripraviť len v našej lige, kde by mal byť vytvorený podobný všestranný tlak na výsledok zápasu ako v pohároch. Menej kvalitné mužstvá v lige odohrajú takmer všetky zápasy pod tlakom, lebo hrajú s lepšími súpermi a každý zápas sa učia, porovnávajú. Koľko ťažkých zápasov za ligový ročník odohrajú naši pohároví zástupcovia? Len zápasy medzi sebou a aj tie sme reorganizáciou súťaže znížili na polovicu. Nie ťažkou otázkou zostáva, či to stačí na to, aby sme konkurovali mužstvám, posilneným najlepšími cudzincami z kvalitných líg, kde hrajú ťažký zápas minimálne raz do týždňa pred 40-60-tisícovou návštevou a obrovským tlakom na výsledok. A ako budú vyzerať naše mužstvá v medzinárodnom meradle, ktoré pripravuje naša liga o rok, dva, tri... Jedinou, ale "medveďou službou" ligy mužstvám je, že hráči si zarobia tie isté prémie za vyhraté zápasy o niečo ľahšie, ako keď hrajú silní viackrát medzi sebou. Čo urobiť a ako vykompenzovať nedostatok skúseností? Jedine väčším medzinárodným stykom, s lepšími zahraničnými súpermi. Je to vždy viac ako nič, lebo priateľský medzinárodný zápas sa hrá trochu inak ako súťažný s tým istým súperom. Treba však využiť každú možnosť a seriózne sa na takýto zápas pripraviť. Treba rátať aj s tým, že aj napriek tomu nám niekde poriadne "vyprášia kožuch." Zdravému kolektívu to vždy pomôže, chorý sa položí. To však nie je dôvod, aby sme sa konfrontácii vyhýbali. Príkladom je tenis, kde sa naši hráči môžu vo vzájomných zápasoch neustále porovnávať s najlepšími. Uvediem aj iný príklad, z futbalu. V lete 1994 prehrala naša dvadsaťjednotka prvý historický kvalifikačný zápas doma proti Francúzsku 0:3. Zaslúžene a s patričným "buchotom". Zastal som sa hráčov, lebo oni urobili v tomto zápase všetko, čo v tomto čase vedeli. Tak som to vtedy cítil a čas to potvrdil. Nemohli za to, že mnohí nikdy nereprezentovali, nemali skúsenosti. O rok sme tých istých Francúzov ako jediní zdolali na ich pôde. Tí istí hráči. Najmä preto, že získali potrebné skúsenosti, tým začali lepšie a pravidelne hrať v našej lige. Boli veľmi talentovaní. Dnes R. Kráľ, Kožlej, Semeník, A. Rusnák tvoria kostru 1. FC Košice. Slovák, Demo, Soboňa, Németh, Mužlay sa presadzujú v konkurencii ostatných reprezentantov v Slovane. Karhan, Leitner v Trnave, Mráz v Admire Viedeň, Labant v Banskej Bystrici. Pred a po Myjave to boli neznámi, talentovaní chlapci, ktorým chýbali len ťažké zápasy. Investícia sa vyplatila, vrátila klubom, len mala prísť oveľa skôr, tak ako som to plánoval. Čas mi dal za pravdu. Preto treba čím viac medzinárodných konfrontácií. Aj za cenu, že si na ne čiastkou prispejeme a riskujeme prehru. Čudujem sa ľuďom, ktorí kritizujú mládežnícky reprezentačný program a chcú ho redukovať. Na druhej strane chcú, aby mládež vychovávala super futbalistov. Naopak. Program by sa mal rozšíriť a skvalitniť. Investovať. Možno už dnes by mal byť pripravený kvalitný medzinárodný program viacerých výberov na december a február.