"V prvom rade sa mi ako historikovi nepáči, že Hry XXVI. olympiády sa konajú v americkej Atlane a nie v gréckych Aténach. Komerčný základ je síce nosnou perspektívou olympizmu, ale v prípade 100. výročia prvej novodobej olympiády v Aténach mala zvíťaziť pieta a úcta, nie Coca Cola. Športovo je Atlanta zatiaľ vcelku úspešná, napriek organizačným problémom v doprave a občas vraj aj v informačnom počítačovom systéme. Páči sa mi, že sa rozširuje konkurencia, že rastie počet olympijských víťazov z rozvojových krajín. Na druhej strane sa gigantizmus stáva čoraz väčším problémom Hier. S rastúcim počtom disciplín je pre nešpecializovaného človeka program neprehľadný a niekedy potom hrozia aj spomínané organizačné problémy. Programová komisia bude mať v budúcnosti ťažkú úlohu. Na jednej strane olympiáda ako megašampionát potrebuje najlepších z najlepších, preto je dobré, že sa už dávnejšie podarilo skoncovať s pseudoamatérizmom. Lenže taký šport, akým je napríklad jazda na boboch na zimných hrách sa už vo svete dávno nenosí, venuje sa mu len úzky okruh ľudí .Naopak dynamický rozmach naberajú nové moderné odvetvia. Aby sa podarilo limitovať počet štartujúcich športovcov na olympiádach, jednotlivé športové federácie musia sprísniť kvalifikačné limity a v kolektívnych športoch zmeniť systém alebo kvalifikačné kritériá.
Na margo doterajšieho účinkovania slovenskej výpravy , žiaľ , musím skonštatovať, že búšenie do pŕs ako tréningová metóda na takomto fóre nestačí. Už pred štyrmi rokmi po OH Barcelone som vyhlásil, že so vznikom samostatného Slovenska nastane koniec výhovorkám. Máme odvtedy za sebou prvý samostatný štvorročný olympijský cyklus a ukazuje sa, že v minulosti to s "diskrimináciou" z českej strany predsa len nebolo také nebezpečné. Teraz hráme v Atlante historicky prvýkrát iba za seba a výsledkami sme svet veľmi neohúrili. Patrím k skromnejším, stačilo by mi, aby naši športovci odviedli svoje maximá , atakovali slovenské rekordy a aby sa nik z našich neznížil k neférovým prostriedkom. Počet medailí však ešte sám osebe nemusí byť zrkadlom športovej vyspelosti jednotlivých krajín. Na práci Medzinárodného olympijského výboru si cením, že sa neorientuje iba na vrcholový šport, ale dôsledne sa angažuje aj na poli športu pre všetkých. Olympizmus je dvojdomá idea. Získať široké masy pre pravidelné športovanie je pre ľudstvo väčším prínosom ako sebevyšpičkovanejšia olympiáda. Keď sa šport pre všetkých neobmedzí len na relax, ale bude vňom fungovať aj motív - prekonať sám seba a zároveň rešpektovať svojho súpera - oponenta - musí sa to odraziť ako vyššia životná kvalita."
