Olympijské hry v Atlante sú príležitosťou pre rôzne akcie, ktoré nesúvisia so športom, ale využívajú pozornosť svetovej verejnosti na prezentovanie rôznych nevyriešených problémov. Známa medzinárodná mimovládna organizácia Amnesty International, ktorá sa zameriava na ochranu ľudských práv, organizuje pri príležitosti Olympijských hier kampaň za zrušenie trestu smrti v kolíske demokracie.
Krajiny Európskej únie už niekoľko rokov trest smrti nepoznajú. Posledným štátom, ktorý zrušil trest smrti, bolo Belgicko, kde poslanci začiatkom júna tohoto roku drvivou väčšinou odhlasovali zrušenie článkov ustanovujúcich najvyšší trest, vrátane spôsobu jeho výkonu. Podľa ôsmeho paragrafu tohto zákona "osobe odsúdenej na trest smrti bude odseknutá hlava." Napriek tomu, že v Belgicku legislatívne zrušili trest smrti až tento rok, posledná poprava v tejto krajine bola vykonaná v roku 1950. Odvtedy bol trest smrti síce relatívne často uložený, ale vždy zásadne zmenený na doživotné nútené práce. Podobná situácia je aj v mnohých ďalších európskych krajinách. Aj väčšina krajín strednej a východnej Európy po páde komunistických režimov trest smrti zrušila, predovšetkým pod tlakom Rady Európy pri vstupe do tejto významnej medzinárodnej organizácie.
Iná je situácia v niektorých krajinách bývalého Sovietskeho zväzu, kde sa popravy naďalej vykonávajú. Najviac sa ich uskutočňuje v Rusku - šesťdesiat až sedemdesiat ročne. Vo svete sa najviac popráv uskutočňuje v Číne - podľa údajov AI bolo v roku 1995 odsúdených na smrť 3200 ľudí a uskutočnilo sa 2100 popráv. Trest smrti je "populárny" aj v mnohých islamských krajinách, v ktorých sa uplatňuje islamské právo šaría - napríklad v Saudskej Arábii.
Iná ako v Európe je aj situácia v USA. V roku 1972 bolo vykonanie všetkých rozsudkov smrti v Spojených štátoch odložené po súdnom rozhodnutí v spore Furman versus Georgia (v USA je bežné, že občan žaluje niektorý zo štátov únie, ak sa domnieva, že zo strany tohto štátu boli porušené jeho ústavné práva). V tomto súdnom spore Najvyšší súd piatimi hlasmi proti štyrom rozhodol, že trest smrti porušuje Ústavu Spojených štátov v jej dodatku 8, ktorý zakazuje "kruté a mimoriadne tresty." V roku 1976 však Najvyšší súd opätovne rozhodol, že udeľovanie trestu smrti nie je v rozpore s americkou ústavou. Odvtedy bol trest smrti zakotvený v legislatíve 26 z 50 štátov únie a je čoraz častejšie uplatňovaný. V roku 1995 bolo popravených 56 ľudí, čo je najviac od jeho opätovného zavedenia. Celkovo bolo v USA od roku 1977 popravených 316 ľudí, medzi nimi iba jediná žena, popravená v roku 1984 v Severnej Karolíne. Prím vedie štát Georgia, kde k 30. aprílu 1996 evidovali 103 odsúdených. V Georgii sa na vykonanie trestu smrti používa elektrické kreslo. Ďalšími spôsobmi popravy sú plynová komora, šibenica, zastrelenie a najnovšie smrtiaca injekcia. V niektorých štátoch si odsúdení môžu "vybrať" spôsob výkonu trestu.
Hlavným argumentom odporcov trestu smrti je, že zbavením človeka jeho života sa porušuje jeho najzákladnejšie ľudské právo - právo na život. Ďalším argumentom je skutočnosť, že v prípade tohoto trestu nie je možná náprava - napríklad ak dôjde k justičnému omylu. Navyše štatistiky ukazujú, že hlavný argument zástancov uplatňovania trestu smrti - odstrašujúci efekt na spoločnosť a možných páchateľov najťažších zločinov - tento trest nemá. V štátoch, ktoré sa rozhodli znovu zaviesť trest smrti, nedošlo k očakávanému poklesu počtu týchto trestných činov.
