Stalin plánoval v roku 1939 boľševizáciu Európy

Až doposiaľ bol dokument, ktorý vrhá nové svetlo na sovietsku politiku v lete 1939 a ktorý bol doposiaľ historikom druhej svetovej vojny neznámy, uložený v tajnom archíve Jozefa V. Stalina: Ide o Stalinov prejav na zasadaní politbyra sovietskej komunistic

kej strany z 19. augusta 1939. V tomto prejave Stalin zoznámil členov politbyra so svojím úmyslom uzavrieť s nacistickým Nemeckom zmluvu o priateľstve a neútočení. Stalin sa po dohode s Hitlerom tak rozhodol v dobe, keď v Moskve už rokovala o podobnej dohode anglo-francúzska vojenská misia. Stalin svoje rozhodnutie radšej sa dohodnúť s Hitlerom ako so západnými demokratickými štátmi zdôvodnil tým, že v prípade spojenectva Sovietskeho zväzu s Veľkou Britániou a Francúzskom by Hitler rozhodne nenapadol Poľsko. Vojna je však jediným predpokladom preto, aby sa boľševizmus rozšíril smerom na Západ. Mier by tomu zabránil. Stalin vo svojom prejave povedal vtedy doslova: "Otázka vojny a mieru sa dostáva pre nás do kritickej fázy. Keby sme uzavreli zmluvu o vzájomnej pomoci s Veľkou Britániou a s Francúzskom, upustilo by Nemecko od plánu útoku na Poľsko a hľadalo by modus vivendi so západnými štátmi. Tak by sa zabránilo vypuknutiu vojny a ďalší vývoj by mohol mať pre Sovietsky zväz katastrofálne následky." Stalin uviedol, že v prípade, že Sovietsky zväz uzavrie zmluvu o priateľstve a vzájomnej pomoci s hitlerovským Nemeckom, je iba otázkou času, kedy sa Hitler rozhodne napadnúť Poľsko. Veľká Británia a Francúzsko potom budú musieť ísť Poľsku na pomoc. Tento postup však vyvolá v týchto krajinách nespokojnosť. Sovietsky zväz do vzniknutia konfliktu nezasiahne a bude vyčkávať. Až vtedy, keď nastane vhodný čas, vstúpi Sovietsky zväz do vojny, povedal Stalin. Skúsenosti posledných desaťročí ukazujú, vyhlásil ďalej sovietsky diktátor, že v dobe mieru nie je šanca, aby sa komunisti zmocnili v západnej Európe moci. Doslova: "Diktatúra komunistických strán v štátoch západnej a strednej Európy je možná iba ako dôsledok vojny." Ako prvú veľkú výhodu pre Sovietsky zväz pri uzavrení zmluvy s nacistickým Nemeckom označil Stalin rozbitie Poľska, ktoré považoval za nepriateľskú krajinu. Ďalšia výhoda by potom podľa neho bola, že nacistické Nemecko dáva Sovietskemu zväzu voľnú ruku pre akékoľvek zásahy v Pobaltsku. Nemci vraj tiež nebudú mať námietky proti pripojeniu rumunskej Besarábie k Sovietskemu zväzu. Konečne potom vraj Hitler uzná Maďarsko, Bulharsko a Rumunsko za štáty, ktoré by mal Sovietsky zväz právom politicky ovplyvňovať. Podľa Stalina otvorená ostane iba otázka vplyvu nad Juhosláviou. Členovia sovietskeho politbyra potom boli zoznámení so Stalinovým plánom podporiť Nemecko tak, aby mohlo viesť čo najdlhšie vojnu. Tomu budú slúžiť aj sovietske dodávky nafty a surovín potrebných pre nemecký zbrojný priemysel. Sovietsky zväz potom pokojne vyčká vhodný čas a až potom zasiahne vojensky. Medzitým francúzski komunisti zvýšia agitáciu, aby vo Francúzsku došlo k nepokojom a protivládnym demonštráciám. To bude predpokladom nielen preto, aby sa Francúzsko stalo komunistickou krajinou, ale tiež preto, aby mohlo dôjsť k boľševizácii Nemecka. Stalin však uviedol aj druhý možný variant vývoja vojny. Keby Nemecko porazilo Francúzsko a Veľkú Britániu, bude Hitler nútený tieto krajiny udržať v pokoji a poslušnosti značnou ozbrojenou silou. V takom prípade potom Sovietsky zväz - toľko Stalin - vystúpi na ochranu porazených národov a urobí z nich svojich spojencov. To by vo svojom konečnom dôsledku rovnako viedlo k rovnakému cieľu - k boľševizácii celej Európy. Štyri dni po Stalinovom prejave na zasadaní politbyra bol podpísaný v Moskve nacistickým ministrom zahraničia von Ribbentropom a sovietskym komisárom zahraničných vecí Viačeslavom Molotovom tzv. Hitler-Stalinov pakt o priateľstve a vzájomnej spolupráci. Stalin po podpise zmluvy pripil v Kremli na zdravie, slávu a úspech svojho priateľa - ríšskeho kancelára Adolfa Hitlera.