O zdražení chleba sa hovorí dlho a nahlas. Vláda tvrdí, že sa zdražovať nebude, verejnosť cíti, že pomaly, ale iste ceny rastú. Obavy, že bude drahšie po tohtoročnej úrode, sú opodstatnené. Alebo nie? Producenti majú dostať za zaručený výkup do štátnych rezerv tri a pol tisíca plus dvesto korún navyše. Tento spôsob má zaručiť, aby zostala základná cena nízka. A ona naozaj nízka je. Najmä pri porovnaní s cenou múky v maloobchode. Ak sa vykúpi tona obilia za štyritisíc - čo teraz producenti požadujú a štát nechce - matematika je takáto: Pri spracovaní jednej tony dostaneme šesťsto kílogramov múky. Pri dnešnej maloobchodnej cene jej hodnota predstavuje šesť a pol až sedemtisíc korún. Mlynári niečo, pravdaže, utŕžia aj za mlynárenský odpad, ktorý sa skrmuje. Povedzme, že celá suma sa priblíži ôsmim tisícom. Hádajte, komu pripadne zvyšok!
Rovnako je to so zeleninou - jej cena v obchodoch a na trhoviskách je dvoj- až trojnásobkom ceny, ktorú dostane producent. Kde tak zdraželi plody zeme? Pri mäse je nepomer nižší, ale i tak - za kilogram bravčového sa platí okolo 35 korún, zo svinky vážiacej 123 kíl je čistého výsekového mäsa metrák. Pri hovädzom (vykupuje sa po tridsaťosem korún) treba na kilo čistého mäsa 1,8 až 1,92 kg živej váhy. Koľko stojí mäsko v obchode?
Tu nemá cenu ďalšia analýza - na Slovensku neexistuje obchod, len šmelina. Bola by namieste otázka, kto za to môže? Nenašepkávame, ale sme presvedčení, že by sa dali nájsť legislatívne opatrenia, ktoré by boli zároveň aj trhové. Hádajte, kto by ich mal priniesť!
