S. V., Trnava

Zbrojný preukaz je verejnou listinou, ktorá oprávňuje na: nosenie zbrane a streliva, držanie zbrane a streliva na ochranu osôb a majetku, na poľovné, športové, zberateľské účely a podobne. Vydávanie zbrojných preukazov a problematiku s tým súvisiacu upravuje zákon o zbraniach a strelive, respektíve vykonávacie vyhláška k tomuto zákonu. Zákon stanovuje mnohé podmienky, ktoré žiadateľ o zbrojný preukaz musí splniť. A jednou z nich je i fakt, že nepodal vyhlásenie o odmietnutí základnej (náhradnej) služby alebo vojenského cvičenia v zmysle zákona o civilnej službe. A ak držiteľ zbrojného preukazu takéto vyhlásenie podá, príslušný policajný útvar je povinný rozhodnúť o odňatí už vydaného zbrojného preukazu. Príslušné vojenské správy oznamujú policajným orgánom príslušným na vydanie zbrojného preukazu všetky osoby podliehajúce brannej povinnosti, ak podajú vyhlásenie o odmietnutí základnej (náhradnej) služby alebo vojenského cvičenia. Teda zbrojný preukaz nevydajú nielen osobe, ktorá už absolvovala civilnú službu, ale i tomu, kto podal uvedené vyhlásenie, hoci civilnú službu ešte nemusel nastúpiť. Mám pochybnosti o tom, či uvedené ustanovenia zákona nie sú v rozpore s ústavne deklarovanou rovnosťou občanov a zákazom diskriminácie z dôvodu existencie určitých vlastností, postavenia a podobne. Vojenskú službu môže občan odoprieť preto, že je to v nesúlade s jeho svedomím alebo náboženským vyznaním. Oblasť svedomia a náboženských pohnútok je veľmi široká na to, aby mohla byť zúžená iba na problematiku vzťahu človeka ku zbraniam. Veď občan môže mať kladný vzťah k zbraniam, mať záujem o zbrane v súvislosti so športom, zberateľstvom, poľovníctvom a podobne, a zároveň jeho svedomie môže odmietať vojenskú službu vzhľadom na špecifický spôsob organizácie vojenského života, subordinačné vzťahy, obmedzenie slobody a podobne. Ďalším argumentom je i dôvod spomenutý vo vašej otázke - veď či nemá občan odmietajúci ročný pobyt v kasárňach právo nosiť zbraň v civilnom živote, ak je k tomu okolnosťami prinútený v záujme ochrany svojho života a zdravia? A to už nehovorím o ženách, ktoré s vojenskou službou - až na pár dobrovoľných výnimiek - nemajú nič spoločné a zbrane im preto nik neodopiera. Teda ak to zhrnieme, možno ako odpoveď na vašu otázku stručne konštatovať, že ten, kto dá prednosť civilnej službe pred vojenskou, zbrojný preukaz tak ľahko nezíska. Pre úplnosť treba spomenúť ešte jednu alternatívu. Ten, kto podal vyhlásenie o odopretí základnej služby alebo vojenských cvičení, môže toto vyhlásenie vziať späť - najneskôr však do doručenia povolávacieho rozkazu na nástup civilnej služby (po ňom už späťvzatie podlieha súhlasu vojenskej správy), respektíve pred vykonaním vojenského cvičenia.

Autor: JUDr. RUDOLF SURAN