Atlantskú medailu by zápasník Kertanti venoval rodičom v rodnom Osetsku

BRATISLAVA (SME - RASTISLAV HRÍBIK) - Olympijskú premiéru zažijú v slovenskom tíme viacerí, pre Radiona Kertantiho, zápasníka Dunajplavby Bratislava, bude mať Atlanta predsa len o čosi zvláštnejšiu príchuť. Rodák zo severného Osetska je občanom SR len 6 mesiacov a ako sám tvrdí, už prestával veriť, že sa jeho olympijský sen splní. A vo farbách Slovenska? Nemožné. Dvadsaťpäťročný Oset po neúspešnom pokuse dostať sa na olympiádu v Barcelone opustil rodnú Čikolu a zamieril na Slovensko. Usadil sa na Slovensku a v zápasníckych kruhoch si razom získal vysoké renomé. Funkcionári zápasníckeho zväzu robili všetko pre to, aby sa už v rokoch 93-94 dostal na MS či ME, rokovania o zisku slovenského štátneho občianstva ostali bez úspechu. "Bolo to jedno z mojich najväčších životných sklamaní. Keby som ho bol dostal už vtedy, mohol som byť aj na MS, aj na ME a nadobudnuté skúsenosti by sa mi teraz v Atlante veľmi zišli," netajil svoje sklamanie Radion. Vedel on veľmi dobre, že konkurencia v ZSSR je stále obrovská a v drese Slovenska bola cesta "do sveta" voľná. Radion vo váhe do 74 kg nemal u nás konkurenciu. Od roku 1993 na majstrovstvách SR nenašiel premožiteľa. Dokonca aj o kategóriu vyššie - v "osemdesiatdvojke" sa na neho všetci pozerali z úctivej vzdialenosti. "Je to smutné. Ja tu vlastne nemám s kým zápasiť," poznamenal Kertanti. Aj preto viedli jeho kroky domov, kde v osetských vrchoch absolvoval prípravu s domácimi zápasníkmi. "Bola to pre mňa veľká škola. U nás je zápasenie národný šport a osetskí borci patria medzi elitu. Napríklad Chadzajev, s ktorým som trénoval, je jeden z najlepších zápasníkov sveta." Najväčšiu radosť z jeho domácej prípravy mali určite jeho rodičia, ktorí sú pre Radiona najväčšou oporou. "Aj keď som na Slovensku, hovorím s nimi takmer denne. Držia mi palce a ohromne psychicky pomáhajú. Ak sa mi splní atlantský cieľ a vybojujem medailu, darujem ju im," vyznal sa Radion. Na svoje by si v prípade úspechu v Atlante prišli aj deti v detských domovoch. Časť z finančnej odmeny za medailové umiestnenie vraj R. Kertanti venuje práve im. Len aby tá medaila bola!