Spolu s desiatkami rodín s deťmi žijúcimi na sídlisku Dlhé diely konštatujem, že bol najvyšší čas prijať Všeobecne záväzné nariadenie o chove zvierat na území Bratislavy. A verím, že sa nájde spôsob, akým sa majitelia psov budú musieť vyrovnať s faktom, že u susedov nedosiahnu na chov psa súhlas. Majú na to koniec koncov rok a pol. Pes je vhodným strážcom rodinného domu, ale neprijateľným väzňom panelákového bytu pracujúcich majiteľov. Denne zažívam situácie plné stresu a problémov vyplývajúcich z chovu psov v bytoch mojich susedov. Spoločné priestory pred dverami sú permanentne znečistené chlpmi psa. Na dožadovanie udržiavania čistoty a hygieny dostávam posmešné až arogantné odpovede. V byte pod mojím zase majiteľ necháva svoje zviera samo od piatej hodiny rannej do popoludňajších hodín. Pes zavýja niekedy nepretržite i dve hodiny - a začína už ráno o pol šiestej. Moje deti sa budia na "psí budík". Na vlastnej skúsenosti som sa presvedčila, že tu nejde o žiadnu lásku a citový vzťah k zvieraťu. Je to egoistický vzťah k živej hračke, ktorá počúva moje príkazy a ktorú môžem kedykoľvek odložiť a zamknúť doma, keď jej spoločnosť nepotrebujem. Odhliadnuc od problematiky znečisťovania verejných priestranstiev - veď naše mesto je jeden veľký psí výbeh - v súčasnej dobe rastie počet detí alergických na zvieraciu srsť. Je to celoročne pôsobiaci alergén. Tento alergén ohrozuje všetky alergické deti, ktoré prídu do styku s pozostatkami zvieracej srsti vo výťahu a v spoločných priestoroch domu. Existuje veľa nevyhnutností, ktoré sa nedajú ovplyvniť - dýchame vzduch, ktorý nám Bratislava ponúka, jeme to, čo kúpime v obchode... Explózia psíčkarstva však nie je nevyhnutnosť, svedčí o tom aj novoprijaté nariadenie. Za mladé rodiny, ktorým záleží na zdraví detí, zaň ďakujem a verím, že prax preverí jeho správnosť.
Autor: M. B., Bratislava (Meno a adresu máme v redakcii.)
