ať mnohým ľuďom, ktorí pozitívne ovplyvnili tvoj život. Ty si to už nestihol...
Narodil si sa pred 60 rokmi za veľmi dramatických okolností. Tvoja matka ťa rodila vo veľmi vysokých horúčkach a lekári ti dávali minimálnu šancu na prežitie. Do posledného výdychu volala teba, svoje dieťa. Otec pre tvoju záchranu objednáva letecky lieky zo Švajčiarska, ale aj tak zostáva s tebou sám. Z Čiech prichádza naša babička s tetou Emčou a polomŕtveho si ťa odnášajú domov. Celú cestu v hrôze počúvajú, či ešte dýchaš. Začal sa boj o tvoje prežitie. Nechceš prijímať potravu. Nakoniec ťa zachraňujú, ale si veľmi slabé a podvyživené dieťa. Otec ťa však chce mať pri sebe. Do roka ti našiel druhú matku a pre seba životnú partnerku v dobrom i zlom pre budúcich 50 rokov spoločného života.
Nová matka sa o teba od prvého roka tvojho života príkladne stará. Prekonáva s tebou všetky detské choroby a pri šarlachu ti zachraňuje život. Príkladne dbá o tvoju životosprávu a z teba vyrastá vysoký, silný chlapec. Vďaka matke, ktorá ťa porodila, matke, ktorá ťa vychovala, a babičke s tetou Emčou, ktoré pomohli, keď to bolo pre teba veľmi, veľmi potrebné. Po ôsmich rokoch tvojho kraľovania v rodine som sa narodila ja, tvoja sestra. Ty si bol už osemročný "chlap", a ako to už asi v rodine býva, stala som sa jej stredobodom. Teraz po 50 rokoch som sa dozvedela od tvojich spolužiakov, že si na mňa žiarlil, vraj mojím príchodom na svet sa ti dostávalo menej pozornosti. Neviem to posúdiť. Bola som malé dieťa. Sám si častokrát spomínal príhodu, ako si ma úspešne uspal. Ja som ležala v kočíku a ty si ma mal uspať. Pod balkónom ťa už volali chlapci hrať futbal. Naša matka robila práve cesto na granadírmarš. Bolo to tvoje obľúbené jedlo a varilo sa vždy v najväčšom hrnci. Za deň si ho zvládol. Ja som len mrnčala a mrnčala. Zobral si cesto a zalepil si mi ním oči. Bola som prekvapená, stíchla som, ty si využil môj pocit prekvapenia a zmizol za futbalom. Možno vďaka tomuto fígľu dosiaľ rada vnímam svet otvorenými očami.
Jedným z tvojich spolužiakov bol Ľudko. Mal detskú obrnu. Deti sa mu vysmievali. Ty si sa stal jeho priateľom a najmä ochrancom. Pre svoju silu a výšku na svoj vek si budil rešpekt. Odprevádzal si ho do školy a zo školy. Nikto sa mu už neodvážil vysmievať. Vaše priateľstvo pretrvalo až do dospelosti. V škole i na rodinných stretnutiach sa začali prejavovať už tvoje prvé herecké danosti. Vždy si niečím prekvapil. Zo mňa vraj začalo vyrastať milé dievčatko, lipnúce na svojom staršom bratovi. Často sme spolu spomínali na krásne Vianoce, ktoré sme mali plné darčekov pod veľkou striebornou jedličkou. Po týchto krásnych rokoch prišiel rok 1948. Nášho otca, nakladateľa Slovenskej ligy, ako nespoľahlivého človeka, nesúhlasiaceho s komunistami, dali noví vládcovia do výroby, do Kablovky zametať haly. Dostával plat, ktorý stačil na zaplatenie nájomného. Bankové vklady nášho otca nový režim zablokoval a my sme mohli vyžiť vďaka rozpredávaniu stoviek zväzkov našej krásnej knižnice. Po ukončení meštianky dostávaš umiestenku v Zbrojovke Brno. Hrozí nám vysťahovanie z Bratislavy v rámci akcie B. Rodičia sú z toho nešťastní. Otec, všímajúc si tvoj talent, ktorý podporovali aj tvoji učitelia, prosí na konzervatóriu, aby si mohol robiť talentové skúšky. Stretá sa s pochopením fantastických ľudí, pána Zachara, Dibarboru a Pántika, ktorý ťa vyprevadil aj na tvojej poslednej ceste.
Talentové skúšky úspešne skladáš a socialistický priemysel prichádza o jedného perspektívneho robotníka. Vďaka všetkým týmto ľuďom sa rozvinul tvoj talent a našiel si u nich podporu a pochopenie. Prichádzajú ťažké 50. roky vyslovenej biedy pre našu rodinu. Prežívaš pubertu. Si veľmi svojský a živý chlapec. Dnešný pedagóg by použil výraz ťažko zvládnuteľný. Rodinná kontrola ti veľmi nevyhovovala. Na dva roky si šiel do internátu, kde si mal viac voľnosti. Domnievam sa, že tým ťažko zvládnuteľným chlapcom si bol občas až do svojej 60-ky. Na tvoje štúdium a pobyt v internáte bolo možné vybaviť uvoľnenie určitej finančnej čiastky zo zablokovaného bankového vkladu našich rodičov. Z bankového vkladu ti vydeľovali aj malé vreckové, čo bola pre rodičov významná pomoc. Na víkendy si chodil domov. Pamätám sa, že si bol v čase dospievania veľký papkáč, ktorý bol stále hladný. Nosili sme ti v týždni s otcom jedlá, ktoré varila naša mama. Potom prišiel veľký deň ukončenia tvojho štúdia na konzervatóriu. Tvoja absolventská postava bol Hollého Kubo. Asi žiadny otec nebol v živote taký pyšný na svojho Kubka, ako otec vtedy na teba. Predáva posledný zostatok kapitalizmu - zlaté hodinky a dáva ti šiť krásny čierny oblek. Tvojou prvou zastávkou je Armádne divadlo v Martine. Dostávaš ako absolvent herectva hodnosť poručíka a vlastne tvoja vojenčina je hranie v Armádnom divadle. Tieto roky sú v mojich spomienkach na teba tie najkrajšie. Stávam sa pre teba malou partnerkou a som na teba nesmierne hrdá. Pamätám sa na jedno leto, keď si z Martina prišiel na dovolenku na našu chalupu do pôvabnej Harmónie. Ja som ťa v niečom nepočúvla. Ty si začal píliť drevo. Píla sa ti vzpružila a nepekne ti poranila ruku. Preplakala som celú noc a vravela som si, že je to moja vina. Len potom, keď si si ma privinul, som sa šťastná upokojila...
Raz som chcela ísť veľmi tancovať na zábavu. Išli sme celá rodina, aj s dobrou spoločnosťou do známeho Kača baru v Harmónii. Nuž, a ako to už býva zvykom, prišiel k vedľajšiemu stolu tanečník-provokatér z dediny Kráľová. Zrazu sa strhla bitka. Všetko sa to začalo mydliť. Jeden bojovník v zápale boja padol aj do bubna, ale hudba hrala o dušu ďalej aj s bojovníkom v bubne. My a naša spoločnosť sme sa dali na ústup. Otec, ktorý tvoril zadnú formáciu a ty prednú, kričal o ratu: "Vladko, ty sa nebi! Chráň si zuby! Pozor na zuby! O týždeň filmuješ! Za týždeň ti zubár zuby nespraví!"
V jedno ráno, ešte za tmy, sme sa vybrali na hríby. Keď sme prišli do hory nad starý kameňolom, začali cez konáre stromov presvitať prvé slnečné lúče. Pred nami stáli dubák pri dubáku. Obaja sme sa skoro zbláznili. Začali sme ich "kosiť". Koše sme už
mali plné. Vyzliekol si si košeľu, tepláky, všetko sme plnili dubákmi. Na chatu si sa vracal len v trenírkach. Potom si nastúpil do nitrianskeho divadla. Malo výbornú umeleckú úroveň a výborných ľudí. Nezabudli na teba ani pri oslave tvojej 60-ky. Začala som chodiť na tvoje premiéry, v ktorých si stvárňoval krásne postavy. Rovnako krásne boli aj popremiérové posedenia členov divadla. A potom ste naštudovali hru Kristína. Hral si v nej so svojou životnou láskou a manželkou Eliškou. V tejto hre ste sa do seba prvý raz zahľadeli. V závere hry ty zomieraš a ona zostáva s tvojím synom. Ja ako divák len plačem a plačem. Nikdy som sa nevedela zmieriť s tvojou divadelnou smrťou. Vždy som sa ubezpečovala: "Veď žije, žije!" A ty si na javisku častokrát zomieral...
Pamätám si na náš spoločný návrat z vášho civilného sobáša. Vstúpili sme na tmavé schodište starého nitrianskeho divadla. Všade bola podozrivá tma. Kráčal si prvý a veďla teba Eliška. Naraz sa rozsvietili za veľkého jasotu svetlá. Neviem už ani kto odfotografoval vaše usmiate, prekvapené a šťastné tváre. Škoda, že tie úsmevy vám nezostali do konca života jedného z vás.
Prichádza na svet váš syn Richard. Si veľmi, veľmi šťastný. Si obsadzovaný do krásnych rolí. Režisérom divadla je pán Haspra. Aj ten ťa sprevádza na poslednej ceste. Tvojimi divadelnými partnermi sú herci a herečky pani Strnisková, Paveleková, Gáborová, Slabejová, Blaškovič, Dóczy, manželia Korenčiovci a iní. Hráš Shakespearovho Othella a Eliška krásnu a nežnú Desdemonu. Filmuješ na Kolibe i Barrandove. Do filmových úloh ťa obsadzujú filmoví režiséri Kádar a Kloss, Kachyňa, Bielik, Jakubisko a Martin Hollý. V jeho dvoch filmoch vytváraš ďalšie zo svojich životných postáv. Je takisto jedným z mnohých, ktorý ti dáva posledné zbohom. Všetkým úprimná vďaka. Dostávaš angažnám do Bratislavy. Tvojou podmienkou je, aby ako herečka sa mohla realizovať v divadle aj tvoja manželka. Nová scéna ti ju spĺňa. Obaja ste zaneprázdnení a malý Richard prechádza do starostlivej výchovy starých rodičov Müllerovcov. Starý otec ho zasväcuje do prvých umeleckých a literárnych tajov. Stará mama ho vykrmuje dobrotami svojej kuchyne. Skoro každý víkend chodíme všetci spolu na chalupu do Harmónie. Tu, v spoločnosti starých rodičov, môjho manžela a mňa začínajú jeho prvé spevácke výstupy. Všetci štyria si posadáme večer do kresiel, Richard berie do rúk baterku (mikrofón), zaujíma typický postoj Toma Jonesa a v umne napodobovanej angličtine spieva jeho piesne. My jeho publikum sme po každej piesni tak hlasno tlieskali a volali na slávu, že už spiace sýkorky a drozdy popadali zo stromov. Zopár rôčkov pobudol Richard u starých rodičov. Ty si bol vynikajúci kuchár, ale jedlám našej mamy si sa nevyrovnal. Možno preto sa z Richarda stal taký chlap.
Roky ubiehali a ty si umelecky rástol a dozrieval. V období štúdií tvojho syna na vysokej škole si sa rozhodol od rodiny odísť. Z tohto obdobia tvojho života mi je neznámych veľa vecí. Bývaš najprv na chalupe na Záhorí, na priváte, potom dostávaš svoj vlastný byt, prežívaš sklamanie zo stroskotania svojho manželstva, azda sa aj ľutuješ, cítiš sa osamelý a možno si neuvedomuješ, že budovanie jedného vzťahu medzi dvoma ľuďmi je systematická vzájomná a náročná práca oboch partnerov. Pri splnení týchto podmienok vznikajú šťastné a spokojné manželstvá a hodnotné priateľstvá. Nikdy som ťa však nepočula povedať jediné negatívne slovo na tvoju bývalú manželku a syna. Neskôr sa začínaš priateliť s Beatkou. Je praktická, nekomplikovaná a šikovná. Medzi tebou a tvojím synom nastáva určité vákuum vo vašich vzťahoch. Možno by bolo treba viac ústupčivosti, tolerancie, pochopenia, väčšie zamyslenie sa nad vysloveným slovom v pravý čas a na správnom mieste. Zamýšľam sa nad úvahou prezidenta Havla o význame a váhe slova...
V 54 rokoch ťa vo veselohre na divadelných doskách postihol ťažký úraz. Pri páde si si dolámal bedrový kĺb. Keď ťa odnášajú z javiska, obecenstvo si myslí, že je to vtipná súčasť komédie. Odchádzaš do ústrania na svoju chalupu na Záhorí. Si v lone milovanej prírody a dobrých ľudí. Prichádza za tebou Beatka a dva roky pred tvojou smrťou sa stáva tvojou manželkou. My tvoji blízki sa o tom dozvedáme až dva mesiace po vašej svadbe. Snaží sa ti pomáhať, neodporovať ti a uľahčovať život. Pri našich stretnutiach budíš dojem spokojného človeka, tešiaceho sa z maličkostí, dobrého vína a pokojného života. Akoby si tušil, že ti ho už veľa nezostáva. Si človek veľmi špecifický, ako povedala tvoja nevesta Sonička. Ja dodávam, že veľmi jednoduchý a zároveň zložitý. Zraniteľný a pritom hrdý, nepriznajúci si svoje čiastočné omyly, túžbu po synovi a vnúčatách, nuž a preto vnútorne trpiaci. Božemôj, ako sme mnohí túžili po tvojej láske, ktorej som sa pre seba a svojich blízkych doprosovala, ale ty si dával častokrát prednosť len určitým ľuďom. Radšej si mal ľudí jednoduchších, vo všetkom s tebou súhlasiacich. Bol si prosto vodca, a tak si rozhodol!
Vo februári nám posielaš krásne pozvanie na oslavu tvojej 60-ky. S hrôzou zisťujem zmenu, ktorá sa s tebou stala od nášho posledného stretnutia pred Vianocami. Dozvedám sa, že zvýšené horúčky denne pretrvávali od minulého leta. V posledných mesiacoch výrazne strácaš na váhe. Lekárske vyšetrenia si vraj odmietal. Tvojím okolím to bolo akceptované. Možno ti bolo potrebné dodať odvahu. Na narodeninách, pri tvojom uvádzaní hostí
sa s uznaním vyjadruješ o osobnosti svojho švagra Janíka. Žiadaš ho o príhovor. Je šťastný a zároveň prekvapený. Vždy túžil po hlbšom priateľstve s tebou, ale ty si mal veľa iných záujmov a kamarátov... A mne sa chce skôr plakať, ako oslavovať. Plakať preto, že tu nie je prítomný tvoj syn, tvoje vnúčatá, že vedľa mňa sedí zlomený človek, že som o tomto tvojom stave nevedela, že som nič nepodnikla...
Intuitívne cítim, že ti už neostáva veľa času. Že v tomto vymedzenom čase musíš byť obklopený láskou, láskou zmierlivou tvojho syna a tvojich dvoch krásnych a vydarených vnúčat. Odchádzaš do štátnej nemocnice. Odmietaš ponúknuté výhody pre prominentov. Sám vyhlasuješ: "Som človek ako všetci ostatní." V nemocnici ti poskytujú maximálnu odbornú starostlivosť. Všetkým vďaka. Prichádzaš neskoro...
Optimisticky nás presviedčaš o bezvýznamnosti svojej choroby. Možno, že tomu chvíľami aj sám veríš.
Prerušené cesty s tvojím synom sa spájajú. Uvedomujete si vzájomnú lásku, tak veľmi potrebnú v dnešnom svete. Posledný týždeň pred tvojou smrťou je u teba na chalupe vnuk Filip. Konečne počuješ to krásne od vlastného vnuka: "Dedo Vlado, dedo Vlado!" Je to pokračovateľ tvojho rodu a zamiloval si ťa ako všetky deti, ako Paťa, ktorej si nahradil láskavého otca a ona ti darovala postrádanú lásku tvojho syna a vnukov. Nasledujúci týždeň si plánuješ bohatý program. My tvoji blízki poznáme krutú pravdu. Denne prosím Boha, že keď už definitívne rozhodne o tvojom odchode, aby si netrpel a odišiel v spánku. Po Filipkovom odchode na Liptov začínaš v utorok a stredu pociťovať prvé bolesti. Snažíš sa ich potláčať. Vo štvrtok ráno 20. júna 1996 ťa Beatka odváža do nemocnice na prvú morfiovú injekciu. Túto skutočnosť oznamuje Richardovi a mne. Do 14. hodiny si pri plnom vedomí a bez bolestí. O hodinu upadáš do spánku -bezvedomia. Srdce ti bije čoraz slabšie a slabšie, ale bije! Sme s Beatkou pri tebe... Možno desať minút pred tvojou smrťou prichádza k tebe Richard. Čakal si na neho, aby si mohol naposledy vydýchnuť...
Vraciame sa na tvoj milovaný Vampíl, ale ty tam už definitívne nie si. Teraz použijem krásnu vetu a zároveň tvoju charakteristiku môjho spolužiaka a dramaturga SND Maroša Porubjaka: "V Müllerovi sa pod robustným, drsným obalom skrývala zraniteľná duša. Prvý to vystihol Juraj Jakubisko vo filme Kristove roky. Pre mňa už od tejto chvíle Müller taký zostal: krehké dieťa pod maskou tvrdého zálesáka. Zálesák sa obrátil v prach a dieťa v nás, čo sme tu zostali, pretrváva." Keď si teraz premietam tebou vytvorené postavy, v ktorých si sa mi páčil, každá mala určitú charakteristickú črtu z teba.
Nemennosť svojho presvedčenia a nepodliezavosť nikomu a ničomu za žiadnu cenu. Postava Obžalovaný z rovnomenného filmu Kádara a Klossa. Vedieť veci zveličiť, chápať ich s určitou naivitou, počuť to, čo je pre mňa príjemné a vyhovujúce. Starbuck z Obchodníka s dažďom. Drsnú mužnosť - London z Meteora. Obrovskú lásku k životu, jeho veľkým i malým pôžitkom, dobrému vínu, nevzdávaniu sa, nepadnúť nikdy na kolená a keď, tak vstať. Zorba z rovnomenného muzikálu.
Lásku k prírode a zvieratám - horár Horyna z televízneho seriálu pre deti. Lásku k deťom a detí k tebe. Brunteles z televíznej inscenácie. Ibsenov staviteľ Solness, poctivý vzťah k práci jej vysoko profesionálne odvedenie. Túžil si si ešte zahrať Falstaffa ako tvoj veľký idol Jan Werich. Obidvom vám v tom zabránila choroba a smrť.
Poslednú rozlúčku si si želal bez najmenšej pompy a slávy. Tvoj popol má byť rozptýlený.
Prach si, a v prach sa obrátiš.
Autor: DANA SLADKÁ, sestra nedávno
