BRATISLAVA (SME - uj) - Hoci Slovensko je medzi postkomunistickými krajinami jedinou, kde počet bezpríspevkových darcov krvi po roku 1989 stúpol, v porovnaní s vyspelými krajinami ešte v darcovstve zďaleka nedosiahlo ideálny stav. Vo vyspelých krajinách je predať krv za peniaze, jemne povedané, veľmi nezvyčajné. Takmer všetci darcovia sú bezpríspevkoví. Pre politikov je tu vraj doslova česť darovať krv a pre občana tiež príjemný pocit, že si zvolil zdravého a nezištného zástupcu ľudu. V Holandsku však už samotný zákon prikazuje, že za nič, čo dáva človek zo svojho tela, nemôže dostať zaplatené, podobne vo Fínsku či Rakúsku, čo sú krajiny, ktoré sú vzorom darcovstva krvi pre celý svet. Na Slovensku si dávajú za krv zaplatiť najmä obyvatelia veľkých miest, v malých mestách a dedinách odovzdávanie krvi za peniaze na transfúzkach takmer nepoznajú. Podľa štatistiky si dáva každý druhý občan Bratislavy a Košíc za krv zaplatiť. Pracovníci transfúznych oddelení však takmer vždy uprednostňujú bezplatných darcov krvi, k tým plateným sa uchyľujú len v situácii, keď nie je možné krv inak zabezpečiť. Skupina platených darcov krvi má totiž spravidla iný motív, zvyčajne ide o skupinu rizikovejšiu, v ktorej dominuje finančný motív, takže ich krv nemusí byť celkom bezpečná. Nedávno napríklad zaznamenali v Bratislave na transfúznom oddelení, že krv daroval narkoman, po tomto zistení lekári krv ihneď vyradili. Podľa zahraničných štúdií, ktoré porovnávali bezpečnosť krvi medzi skupinami bezpríspevkových a platených darcov, zaznamenali obrovské rozdiely v kvalite krvi. V skupine platených darcov sa grupovali skôr asociálne živly, tuláci, narkomani, bezdomovci, alkoholici. V susednej Ukrajine napríklad dostávali donedávna za krv potraviny, mlieko či ošatenie.
Autor: SME-uj
