ráv, samorzadow uczniowskich. Pri vystúpení Marcina a Marty, ako sa títo dvaja mladí sympatickí Poliaci volajú, som si opäť uvedomil, že podstatou demokracie je rozhodovanie o problémoch zdola s tými, ktorých sa to týka v prvom rade. Každá základná a stredná škola v Poľsku má svoju vlastnú radu školskej samosprávy. Všetky školy v danom meste, napríklad v Plocku, majú mestskú radu školskej samosprávy a všetky mestské rady vytvárajú vojvodskú školskú samosprávnu radu. Ako strešná organizácia s celoštátnou pôsobnosťou pôsobí "ogulnopolska", teda Celopoľská rada školských samospráv, ktorá má toľko členov, koľko je v Poľsku vojvodstiev, spolu 49.

"Akú majú autoritu rady školskej samosprávy pri rozhodovaniach o školských otázkach?" pýtam sa Marcina. "Mieniej powažnu. Nie tak powažnu, jakby trebalo," odpovedá Marcin a Marta ho dopĺňa: "S kuratory šie užirame." Túto odpoveď, ktorú som napísal podľa osvedčeného pravidla "píš ako počuješ", asi netreba prekladať. Len na vysvetlenie uvádzam, že v kompetenciách kurátorov je dohľad nad fungovaním školstva na vojvodskej úrovni, teda niečo podobné ako naše školské správy. Samosprávne rady v Poľsku majú však pomerne veľkú váhu, pretože reprezentujú veľmi početnú skupinu obyvateľstva. Poliaci pritom jasne rozlišujú medzi politikou a straníckosťou. Rady školskej samosprávy sa výrazne deklarujú ako nepartajné organizácie, ktoré nepatria žiadnej politickej strane. Na druhej strane musia mať "politický nádych", pretože všetko, čo sa týka verejného záujmu, je aj politika. Poľské skúsenosti, ale napokon aj skúsenosti z Veľkej Británie, môžu byť pre našich študentov veľmi inšpirujúce, veď ako povedal Dr. Vladimír Savčinský, profesor bardejovského gymnázia, bol sám svedkom, ako britskí stredoškoláci svojimi otázkami "zničili" poslanca vládnucej Konzervatívnej strany. Mám však jednu obavu, že u nás by sa veľmi rýchlo objavili tieždemokrati, ktorí by na margo školských rád povedali: "Ešte to by nám chýbalo, aby nám pubertiaci rozkazovali ako má fungovať školstvo."

Autor: Ľuboš Roman