m nájsť ich stopy, napríklad pierka, sa túlam už osemnásty rok, po prvý raz v tomto roku som nenašiel ani jednu búzku," uviedol pracovník Výskumnej stanice Ústavu ekológie lesa SAV v Starých Horách Miroslav Saniga. Dodal, že búzka je veľké pero z chvosta alebo krídla veľkých vtákov. Podľa názoru M. Sanigu to iba potvrdzuje sústavný úbytok hlucháňa vo Veľkej Fatre a Starohorských vrchoch, kde na miestach, ktoré v minulosti boli vychýrenými hlucháními oblasťami, nenašiel teraz po týchto pamätníkoch doby ľadovej ani pierko. Pripomenul, že o osude prastarého hluchánieho rodu rozhoduje predovšetkým človek, ktorý sa pod smutnú odyseu podpisuje aj napríklad výnimkovým odstrelom hluchánieho kohúta práve počas jarných vohľadov, keď sú tieto operence menej pozorné. Vtedy nejeden posledný mohykán tokaniska skončí svoju životnú púť na muške vášnivého solventného strelca. Ešte v 70. rokoch na Slovensku odhadovali stavy hlucháních kohútov na 3500 jedincov. "Dnes však s určitosťou môžem povedať, že ich nie je ani tisíc," povedal M. Saniga. Zanietený ochranca hlucháňov upozorňuje, že Slovensko je jedna z mála krajín, kde tento vzácny vták ešte žije, lebo napríklad v Čechách evidujú už iba zopár posledných mohykánov.