Na štadióne košickej Lokomotívy bolo počas pohárovej stredy takmer všetko tip-top. Dýchal slávnostnou i víťaznou náladou a v jej vynovených priestoroch prevládala samotná radosť z hry zvanej futbal. Súper z drsného ostrova posiateho horúcimi gejzírmi nechal svoju príslovečnú húževnatosť doma a tak tigrom nezostalo nič iné, len vychutnávať tie najchutnejšie sústa z ponúkaného menu. Každý z nich si na ihrisku mohol zašantiť a veru to aj využil. Ktovie, či si ešte voľakedy budú môcť zahrať s takýmto apetítom. Škrabancom pekného divadla bola detinská vylomenina najskúsenejšieho herca - brankára L. Molnára. V 57. ninúte za stavu 2:0 v prospech Košičanov síce mierne atakovaný predsa len pomerne ľahko stiahol centrovanú loptu na svoje prsia, ale kontakt s islandským hráčom mu akoby zdvihol hladinu adrenalínu v krvi. Bielu guľatú kožu ľahkým oblúčikom hodil na chrbát "nespratného súpera". Nevedno, či ho chcel takto "pozdraviť", ale rumunský rozhodca Huzu toto priateľské gesto akosi nepochopil a odmenil ho, čím iným - žltou kartou. Z pohľadu takto sa vyvíjajúceho zápasu absolútne zbytočnou (a tak sa dá pozerať aj na ďalšie dve I. Kozáka a Špilára). Vieme všetci, čo to znamená. Ďalšia by už znamenala stop a to práve vo chvíli, keď 1. FC Košice budú čakať podstatne silnejší súperi. Prečo si profesionalitu nevieme uchovať aj v takýchto momentoch? Tréner J. Kozák to označil za hlúposť a chovanie opory zadných radov označil ako konanie "sopľavého" chlapca. Mal pravdu. Veď Liga majstrov sa iba začína a na akékoľvek zbytočné oslabovanie doplatí iba tím majstra, ktorý sa rozbehol naozaj závideniahodne.