popoludnie sadli pred magickú obrazovku a kochali sa sledovaním stretnutia nášho tzv. Superpohára, i keď jeho meno je dosť komplikovaná zmes - Matičný Pribinov pohár. Podstatné bolo, že za to, čo ponúkol absolútne nový slovenský majster - 1. FC Košice - fanúšikom najrozšírenejšej hry na svete, by sa nemuseli hanbiť ani povestní brazílski čarodejníci s loptou. Nesporne, košickým tigrom tentoraz nahral úplne bezmocný víťaz Slovenského pohára - Slovan Bratislava, ale na umení nášho šampióna to nič nemení. To, ako jeho hráči doslova kúzlili s guľatou kožou, nemohlo uniknúť žiadnemu objektívnemu divákovi. Ich vydarené akcie sprevádzal skandovaný potlesk neutrálneho publika, čím výkonu nášho zástupcu v najprestížnejšej európskej súťaži - Lige majstrov - vystavilo červený diplom. Nie, jedna lastovička leto nerobí, ale drvivá väčšina futbalovej verejnosti mohla vidieť, že toľko spochybňovaný zisk koruny najlepšieho slovenského tímu je v tých najlepších rukách. Zaželajme teda Košičanom spoločne, aby náš futbal reprezentovali tak úspešne ako to predviedli v Nitre. Aby znovu poskytovali futbalovú radosť hodnu mena ich predchodcov v časoch veľkých VSS. Lebo dnešnému futbalu práve tá radosť z neho chýba. Len tak sa dá očakávať, že súčasným životom ťažko skúšaný človek príde pookriať na miesta, ktoré sú pre nich druhým (a neraz aj prvým) náboženstvom. Košičania si postavili latku naozaj vysoko, no sú známi aj tým, že sa ju nesnažia podliezať, ale prekonávať ďalšími úspešnými skokmi. A tak je tu predpoklad, že sa máme na čo tešiť.