sú jediní, kto môže na tomto chránenom území loviť. Na používanie tradičných zbraní, aké mali počas tisícročí aj ich predkovia, vydala v roku 1960 osobitné povolenie botswanská vláda.

V posledných rokoch sa však nad slobodou púštnych lovcov začína zmrákať. Vláda začala totiž zhabávať zbrane, lebo Krováci vraj už nelovia iba pre obživu, ale aj pre zisk. V prvom rade však začala so sťahovaním celých kmeňov s odôvodnením, že je to potrebné na ochranu prírodnej rezervácie a súvisiaceho turistického ruchu. Lovcov zvyknutých na šíru piesočnatú divočinu sa podľa názoru úradníkov podarí preorientovať na usadlíckych pastierov. Aj tak je však veľa Krovákov, odmietajúcich vládne predstavy o zmene svojho života. V južnej časti rezervácie zostali roztrúsené stovky príslušníkov tohto etnika, ktorí hovoria, že tu radšej zomrú, než by sa mali vzdať svojich odvekých lovíšť. Ako pri ohni jedného z táborov hovorí mladý kmeňový vodca Amogelang Segwetsana, keby opustil krajinu svojich predkov, fyzicky by ochorel. "Nemôžem nikdy odísť. Môj dedo tu zomrel, moji strýkovia tiež. Musím tu zomrieť aj ja," vraví Segwetsana.