Minulý týždeň schválil český parlament tesnou väčšinou preradenie platieb za energiu tepelnú a elektrickú do štandardného daňového pásma 22 %. Bude to mať za následok ďalšie citeľné zvýšenie cien energií aj pre domácnosti. Očakáva sa, že to prinesie do štátneho rozpočtu 6,5 mld Kč. Nezaraďovať daňové sadzby za energie do zvýhodnených taríf je požiadavka EÚ. Štandardné sadzby umožnia zahraničným subjektom vystavujúcim v ČR vracanie DPH za spotrebovanú energiu na výstavách v ČR a recipročne českým vystavovateľom v zahraničí.
Zelená nafta
Český parlament neschválil ďalší balík daňových zákonov týkajúcich sa zvýšenia spotrebných daní z cigariet a palív. Stalo sa tak preto, lebo do zákona o spotrebnej dani z automobilových palív koaličná KDU-ČSL pridala klauzulu o vracaní polovice spotrebnej dane z nafty použitej v poľnohospodárskych prácach. U nás je tento mechanizmuz známy ako zelená nafta. Ostatní koaliční poslanci to odmietli, lebo vraj použitie nafty na poľnohospodárske práce sa nedá skontrolovať.
Majetkové priznania
V prvom čítaní český parlament schválil novelu zákona o daniach, ktorým sa do daňovej legislatívy zavádzajú majetkové priznania podobne ako u nás. Priznania majú podávať právnické a fyzické osoby avšak len pre majetok, ktorého hodnota presahuje 10 miliónov korún. Majetkové priznania boli po vzniku samostatnej ČR z federálneho zákona vypustené. Nedávno ich začala presadzovať opozičná ČSSD a podľa nej majú minimalizovať daňové úniky a zabrániť praniu špinavých peňazí.
Platby aj na Slovensko
Prvá českoruská banka v Moskve môže vykonávať platby pre českých a slovenských občanov - fyzické osoby z Ruska do bánk v ČR a na Slovensku. Na uskutočnenie týchto operácií potrebovala táto banka výnimku od ruskej centrálnej banky. Od marca je možné posielať na kontá tejto banky devízy z českej a slovenskej banky majúcej devízovú licenciu. Platba príde z Ruska za 4 dni. Majoritu v Prvej českoruskej banke má pražská banka IPB, a.s. spolu so spriazneným fondom První investiční. IPB má zastúpenie v Bratislave, dávnejšie požiadala NBS o udelenie licencie pôsobiť ako banka na Slovensku.
Fondy strácajú dôveru
V dvoch privatizačných vlnách v ČR 5 mil. kupónových akcionárov zverilo investičné body investičným fondom. Začiatkom júna sa zmenšil počet akcionárov fondov menej ako na polovicu. Akcie fondov sústredili predovšetkým banky, ktoré tieto fondy založili. Možno povedať, že sa v ČR nesplnili sľuby fondov, že budú drobným investorom znižovať riziko. Na mnohé investičné fondy ministerstvo financií v posledných mesiacoch uvalilo nútenú správu. Naposledy na Zlatý investičný fond Kvanto a Kvanto IPF. Tieto fondy spravuje OB Invest, ktorý bol založený bankou ČSOB, a.s. Úrady obvinili OB Invest, že kupovala akcie spriaznených spoločností za nadhodnotené ceny a za operácie podobné nedovolenému úverovaniu. Šéf ČSOB, a.s. Pavel Kavánek priznal, že k nedostatkom došlo a povedal, že sa postará, aby akcionári týchto fondov neboli poškodení.
Pokuta za nehospodárenie
Vysokou pokutou - 10 mil. Kč české úrady ocenili nesprávne hospodárenie První investiční, a.s., ktorú založila IPB. Navyše úrady nariadili vymeniť ľudí v štatutárnych orgánoch, vymeniť depozitára, ktorým je IPB a angažovať si nového obchodníka s CP, ktorým bol takisto IPB. Neoficiálne sa v tlači uvádza, že cieľom týchto opatrení je prerušiť spojenie medzi IPB a První investiční, lebo jej fondy ovládali významný balík IPB.
Autor: jv
