Atmosféra v tlačovom centre a vôbec v celom areáli pripomínala skôr neviazanú siestu - atmosféra slávnosti usporiadanej pre novinárov v predvečer summitu sa preniesla do celého jeho priebehu. Tomu sa nemožno čudovať, za tých pár dní dávali Španieli každý deň a na každom kroku každému najavo, že celý ich život je vlastne jedna veľká nespútaná siesta. Keď krásne hostesky nevedeli na nejakú otázku odpovedať, usmiali sa na novinára takým spôsobom, že sa nedokázal na nich hnevať aj napriek tomu, že dôvod takto sa usmievať mali viac než často. Prvé dni sme si aj s kolegom z Rádia Twist namýšľali, že tieto úsmevy sú nebodaj vyjadrením obdivu, až kým nám jedna (po slovensky hovoriaca!) hosteska neprezradila, že usmievať sa vo chvíli, keď niečo nevie, jej prikázali na veľmi prísnom castingu, ktorým musela pred summitom prejsť. Naopak, veľmi zlé spomienky zostanú na pracovníkov ministerstva zahraničných vecí SR (MZV SR), ktorí SME odmietli vydať program návštevy slovenskej delegácie. V Madride to dokonca zašlo tak ďaleko, že pracovník MZV SR redaktorovi SME tento program prisľúbil, ale pod podmienkou, že si poň osobne príde. Keď som v 40-stupňovej horúčave prešiel celý Madrid, po príchode na veľvyslanectvo pán Rosenberg - tak sa ten úradník volal - program vydať odmietol. Vraj ešte nie je potvrdený a mohli by v ňom byť chyby. Na druhý deň sme o program požiadali samotnú hovorkyňu vlády, pani Pospíšilovú, a program, kde bolo taktiež ešte čo opravovať, sme bez problémov, dokonca s milým úsmevom dostali. Po ochote ministerky zahraničných vecí a jej hovorcu sa ponúka hneď niekoľko otázok. Nechcel byť pán Rosenberg pápežskejší než pápež?
Isté je len to, že pocitu vyvrheľov zo SME a Twistu nás nakoniec zbavil pán Tomáš Seidl z veľvyslanectva Českej republiky, za čo mu touto cestou i v mene kolegu ďakujem. Profesionalita, s akou "kmital" okolo nás, ale i českých novinárov bez rozdielu, či boli z Lidoviek či Práva, spôsobila, že sme boli tými vyvrheľmi celkom radi. Kým my sme mali informácie o každej dôležitejšej tlačovke, väčšinu kolegov, až na jednu-dve výnimky, sme na tlačovke Kohla, a už vôbec nie na Clintonovi, nestretli. Že ani krátky rozhovor s Madeleine Albrightovou, ale ani exkluzívne interview s napočudovanie veľmi ochotným premiérom Vladimírom Mečiarom nevybavoval pán Rosenberg, je úplne jasné.
