Liz Taylorovej, Goetheho a Jackie Kennedyovej, kresby a objekty od krstného otca európskeho konceptualizmu, performera a environmentalistu Josepha Beuysa (1921 - 1986), videoinštalácie Bruca Naumana (1941) a abstraktné obrazy čerstvého nositeľa Zlatého leva z Benátskeho bienále Gerharda Richtera (1932). Treba zároveň podotknúť, že Froehlichovci, ktorí pochádzajú z Rakúska, neprichádzali k veciam len prostredníctvom aukčných siení, ale s umelcami sa aj osobne poznali. Na prvý pohľad sa možno zdá, že vystavená časť zbierky pôsobí nesúrodo a jediný spájajúci prvok je ten, že patria jednému majiteľovi. Druhý pohľad presviedča o tom, že kvalitné umenie pôsobí za akejkoľvek konštelácie, ba napríklad v prípade Warhola a Naumana vznikajú aj zaujímavé vzťahy. Warholove Campbellove polievky sú predsa takým istým fetišom masovej kultúry ako neónové svetlá Bruca Naumana. Neón sa široko využíva pre reklamné účely a mnohé z evokujúcich asociácií (sociologické i psychologické) sa viažu k efektným, neestetickým prostrediam, ktoré fascinovali pop-art. Pôvabný je potom i Warholov pop-artový konflikt s konceptuálnym performerom Beuysom, kde priam presakuje večná polemika ľudí, ktorí azda najviac ovplyvnili umenie druhej polovice 20. storočia.
Z posledných viedenských podujatí stojí za pozornosť i letný salón rakúskych výtvarníkov, ktorý bol včera sprístupnený v Künstlerhause na Karlsplatze 5 a až do 10. augusta sa na ňom zúčastňuje i mladá slovenská výtvarníčka Marianna Arvay Čunderlíková, študujúca na viedenskej Hochschule für Angewandte Kunst.
Autor: ĽUDO PETRÁNSKY ml., Viedeň
