Britská história trvá len 156 rokov. Začína sa od hmlového januárového rána roku 1841: Na opustené skaliská hongkonského ostrova vystúpil škótsky námorný kapitán Charles Elliot a vztýčil tu britskú zástavu. Druhá história je čínska. Je stará približne 6 tisíc rokov, opiera sa o archeologické nálezy a početné skalné kresby na hongkonských ostrovoch.
Prvá história je koloniálna, druhá sa snaží dokázať, aká je nepatrná britská epizóda v nedohľadných čínskych dejinách a aká bola táto epizóda hanebná.
Obsadenie Hongkongu bolo obyčajnou koloniálnou lúpežou. Kráľovský dôstojník Charles Elliot zabral ostrov z úplne zištných dôvodov. Holé skaly ležali v ústí Perlovej rieky, po ktorej britskí obchodníci dovážali do čínskeho vnútrozemia ópium. Angličania mali s Čínou pasívnu obchodnú bilanciu a začiatkom minulého storočia sa droga stala hlavným britským platidlom. Ópium začalo ničiť obyvateľstvo. Roku 1839 dal cisársky dvor v Pekingu obkľúčiť britské ópiové sklady v juhočínskom Kantone a čínska polícia spálila desiatky ton makovicového extraktu. Britské námorníctvo sa postavilo na odpor a začala sa prvá ópiová vojna. Číňania ju prehrali a skalnatý ostrov bol v tzv. Naukinskej zmluve pridelený Británii. Na večné časy.
Roku 1860 sa začala druhá ópiová vojna. Aj tú Čína prehrala a bola v roku 1898 prinútená prenajať Angličanom ďalších 230 ostrovov a časť pevniny. Tentoraz na 99 rokov.
Hongkong žil podľa tradičných koloniálnych pravidiel. Angličania sa usadzovali na úbočí hory Victoria peak vysoko nad slamami čínskych prisťahovalcov. Slávna britská cestovateľka Isabella Birdová popísala v roku 1897 vtedajšie zvyky: "Nemôžete byť na uliciach Hongkongu ani dve minúty, aby ste nevideli ako Európania bijú čínskych robotníkov palicami a dáždnikmi."
Hongkong sa však začína búrlivo rozvíjať. Objavujú sa súkromné britské obchodné domy, z ktorých najslávnejšia bola spoločnosť Williama Jardina, vznikajú nové banky. Už v roku 1882, len 6 rokov po tom ako Alexander Graham Bell vynašiel telefón, bola v Hongkongu uzavretá obchodná transakcia cez telefónny drôt. Prvý telefonický obchod v ľudskej histórii. V roku 1925 už patril Hongkong medzi najväčšie ázijské obchodné strediská.
Niekoľko hodín po tom, ako Japonci v roku 1941 napadli americký Pearl Harbour, zaútočili aj na Hongkong. Internovali Angličanov do koncentračného tábora v dedine Stanley, spálili guvernérovo sídlo a v katedrále sv. Jána si založili dôstojnícky klub. Hongkong bol oslobodený až v roku 1945. Rýchlo sa spamätával z vojnových rán.
V roku 1949 zvíťazili v Číne Maovi komunisti. Rady utečencov boli nekonečné a smerovali hlavne do Hongkongu. V roku 1951 tu žilo už 2,4 milióna obyvateľov.
Ďalší otras zažil Hongkong v roku 1967, keď v Číne vrcholila tzv. kultúrna revolúcia. Červení gardisti sa objavili aj v kolónii a tri mesiace vyvolávali nepokoje a útočili proti cudzincom.
V roku 1984 podpísala vtedajšia premiérka Británie Margaret Thatcherová v Pekingu zmluvu o tom, že Hongkong bude celý vrátený Číne. Číňania sľúbili, že do roku 2047 budú v Hongkongu zachované slobody, právny a finančný systém, že bude platiť zásada "jedna krajina, dva systémy".Podľa tejto zmluvy vstúpili na územie Hongkongu 26. apríla 1997 prví čínski vojaci. Dnes sa končí koloniálna história ostrovnej ríše. A v najbližšej komunistickej čínskej histórii bude dátum 1. júl 1997 zaznamenaný ako konečné víťazstvo Číny v ópiovej vojne.
Autor: Pre SME - JAROMÍR ŠTĚTINA, HONGKONG, Agentúra EPICENTRUM
