Hoci prvá generácia reprezentantov Slovenska v hokeji sa po vyše polstoročí v súlade so zákonmi prírody stenčuje, (z 27 hráčov žije 11), obdivuhodne sa im aj vzpiera. JUDr. Martin Štolc, ktorému pamätníci posielajú do Popradu vinš pevnejšieho zdravia, je totiž ôsmym a najmladším osemdesiatnikom medzi spoluhráčmi, čo prví bojovali v národných farbách na umelom ľade. Keď 19-ročný maturant na kežmarskom gymnáziu prišiel študovať do Bratislavy, po Ivanovi Chodákovi ako druhý vysokoškolák sa hneď uplatnil v oboch hlavných športoch. V kopačkách nosil dres belasý, na korčuliach sveter s veľkým "V" (Vysokoškolský šport). Ale nebolo mu súdené vyrovnať sa o tri roky staršiemu kolegovi. V ôsmom ligovom zápase v apríli 1937 proti Plzni utrpel vážne zranenie kolena a šliach a musel vyzuť kopačky natrvalo. Ostala mu však krásna spomienka, že v marci 1937 hral pravé krídlo v mužstve, ktoré dosiahlo najväčší predvojnový ligový úspech. Na Letnej remizovalo 2:2 so Spartou a vyslúžilo si v novinách ojedinelý titulok "Bratislava nadchla Prahu". Napodiv na ľad sa vrátil a vďaka svojej korčuliarskej istote, technike v narábaní s pukom a dobrej priestorovej orientácii dostal miesto v útoku pri Bystričanoch Javurkovi a Smidovi už v prvom oficiálnom vystúpení mužstva Slovenska r. 1940 v Bukurešti. V priebehu troch sezón reprezentoval 9-krát a v zápase s Nemeckom (2:3) r. 1941 v Garmisch-Partenkirchene strelil gól. V tom istom roku sa vrátil do Popradu a spolu s Tomášekom, Reitmayerom, Ochotnicom a ďalšími sa výdatne pričinil o to, že celé mesto sa oduševnilo hokejom. Na to sa nemá zabudnúť.

Autor: Štefan Mašlonka