Aj v Moskve sa Bush a Putin tvárili rovnako ako pred dvomi mesiacmi na summite v Bratislave: navonok srdeční kamaráti, v úzadí skôr rozhádaní spojenci s nezlučiteľnými názormi.

Verejne sa o žiadnych problémoch nehovorilo. Biely dom však už dlhšie vysiela signály, aby Rusko neustupovalo od demokracie. Nepáči sa mu najmä nesloboda médií a neprehľadné ekonomické prostredie. Opačný názor však majú aj na povojnovú okupáciu pobaltských krajín a na bieloruský režim.

Je jasné, že ani v Moskve sa ich pohľady nezblížili. I keď ruskí aj americkí predstavitelia hovorili o úspešných rokovaniach, žiadne konkrétne výsledky neponúkli.

Do histórie sa tak stretnutie amerického a ruského prezidenta na 60. oslavách konca vojny zapíše v podobe obrázku v aute. Keď sa na Putinovej dači za Moskvou previezli vo Volge z roku 1956, vyzerali ako malí chlapci. Kameramani a fotografi sa smiali, ako žoviálne si obidvaja vymenili volant. Bushovi sa jazda v lesíku tak páčila, že si vyžiadal ešte jedno kolo.

Rovnako bezproblémovo to vyzeralo aj počas vojenskej prehliadky. Bush a Putin sa usmievali, potľapkávali. Veľkou zmenou bolo už len to, že Bush si prezrel pochod ruskej armády pod červenou zástavou s hviezdou, kladivom a kosákom - symbolmi studenej vojny, v ktorej boli nepriateľmi. Bush je vôbec prvý americký prezident, ktorý to zvládol. Bill Clinton to pred desiatimi rokmi neurobil. Na protest proti vojne v Čečensku.

Ruské médiá tak mohli pokračovať vo vykresľovaní takmer idylického obrázku vrelých vzťahov medzi Amerikou a Ruskom. Problémy však zostávajú.

Bush v sobotu označil sovietske obsadenie pobaltských krajín za historické zlo. Putin naopak prednedávnom v prejave o stave krajiny označil rozpad Sovietskeho zväzu za najväčšiu geopolitickú katastrofu storočia.

Pravdepodobne myslel najmä na pobaltské krajiny, Ukrajinu a Gruzínsko. Pobaltská trojka je už v NATO aj v Európskej únii a Ukrajina i Gruzínsko po farebných revolúciách mieria tým istým smerom. Ani jedna z týchto krajín to Putinovi neuľahčila ani cez včerajšie oslavy.

Estónsky ani litovský prezident radšej ani neprišli. Svoju účasť podmienili uznaním ich nelegálnej okupácie Moskvou.

Ukrajinský prezident Viktor Juščenko po prehováraní najmä ukrajinských veteránov nakoniec na Červené námestie prišiel. Deň predtým však na summite Spoločenstva nezávislých štátov kriticky hovoril o budúcnosti zoskupenia bývalých republík ZSSR.

Gruzínsky prezident Michail Saakašvili, ktorý včera privítal amerického prezidenta na historickej návšteve Gruzínska, tiež do Moskvy nešiel. Na protest proti tomu, že Moskva odmieta dohodu o stiahnutí ruských základní z Gruzínska.

Bush a Putin sa tvárili ako kamaráti.

Putin bol rád, že Bush prišiel a pred domácim publikom mohol o Kremli hovoriť ako o mocnosti.

Bush zase, že sa na tribúne nemusel stretnúť s bieloruským diktátorom Alexandrom Lukašenkom, či jeho severokórejským kolegom Kim Čong-ilom. Oddýchol si, keď sa na prehliadke naozaj neukázali tanky a rakety a určite sa uvoľnil, keď letel smer Gruzínsko. Bush a Putin sa tvárili ako kamaráti. Nebolo to asi ľahké.

Autor: MIREK TÓDA