Ani do dnešných dní sa americká spoločnosť nedokázala zásadne vyrovnať s následkami, aké zanechala po sebe smutne známa aféra Watergate. A pritom od jej odštartovania plynie práve dnes rovných dvadsaťpäť rokov. Nadránom 17. júna roku 1972 sa vlámala do kancelárií Národného výboru Demokratickej strany, sídliaceho vo washingtonskom obytnom komplexe s názvom Watergate, skupina zamaskovaných mužov. Aj keď sa spočiatku zdalo, že lupiči si poplietli obytné a obchodné krídlo budovy s úradovňami jednej z dvoch rozhodujúcich politických strán Ameriky, onedlho sa z nočnej návštevy vyvinul najväčší politický škandál v americkej histórii. Na jeho konci, o ďalšie dva roky, pod nesmiernym tlakom pokračujúceho vyšetrovania a najmä tlakom väčšiny médií, sa vzdal najvyššieho verejného výkonného úradu prezident USA Richard Nixon. Dovtedy nesporne jeden z najvýraznejších amerických politikov, dosahujúci úroveň štátnika. Druhá možnosť bola pre neho oveľa krutejšou: snemovňa Kongresu už pripravovala voči nemu impeachment (obžalobu) a na jej základe odvolanie prezidenta z funkcie. Richard Nixon na poslednú chvíľu zutekal pred hroziacim najtragickejším následkom amerických dejín a vybral si demisiu. Beztak v histórii Spojených štátov zatiaľ stále jedinú. Vyšetrovaním sa nikdy nedokázal jeho osobný podiel na organizovaní vlámania, ktoré sa udialo tesne pred ďalšími prezidentskými voľbami, z ktorých republikán Nixon vyšiel nesmierne posilnený vo svojej moci na druhé volebné obdobie, no za mreže sa dostalo dvadsaťpäť jeho najvyšších úradníkov. Volebný úspech mu priniesla schopnosť skončenia vojny vo Vietname. Ale muži v jeho blízkosti chceli zistiť, čo demokrati vedia o jeho predchádzajúcich plánoch na bombardovanie Kambodže a Laosu a akú taktiku mal pripravenú na prezidentský súboj ich hlavný kandidát George McGovern. Výbor snemovne odporučil obžalovať prezidenta z porušenia troch zákonov: z bránenia spravodlivosti, podplácania svedkov a zatajovania dôkazov, ďalej z užívania federálnych inštitúcií na porušovanie ústavných práv občanov a z odopretia poslušnosti Kongresu tým, že nevydal magnetofónové pásky. Nixon sa predstavil v podobe "imperiálneho prezidenta", a tým narušil rovnováhu troch zložiek podieľajúcich sa na uplatňovaní moci: výkonnej, zákonodarnej a súdnej. Jeho postup otriasol dôverou Američanov voči politickým inštitúciám ako celku. Aféra Watergate postihla psychiku americkej spoločnosti a zdá sa, že udalosť prestane traumatizovať Ameriku až v novej generácii, ktorá už s ňou nebude mať priamy fyzický kontakt.