Zhruba v polovici sedemdesiatych rokov natrafili neďaleko obce Krišovská Liesková na hypertermálnu minerálnu vodu. Vytiahli ju na povrch z hĺbky 1500 m a namerali teplotu 80-82 stupňov Celzia. Keď rozbory ukázali, že voda sa dá balneologicky využiť, nastala hotová "zlatá horúčka". Jej podstatu tvorili predovšetkým "horúčkovité predstavy" o tom, ako vďaka tomuto bohatstvu bude južný Zemplín prekvitať, čoby centrum geotermálneho kúpeľníctva. Nakoniec príklady z druhej strany hraníc, kde Maďari svoje geotermálne vody využívajú vskutku príkladne, nasvedčovali, že myšlienka to nie je zlá. Snáď práve vtedy sa v niektorom z veľkokapušianskych prominentov prebudil pocit lokálpatriotstva a povedal si - prečo by kúpele mali byť v obci, o ktorej vlastne nikto nič nevie, prečo vodu nepritiahnuť radšej do Veľkých Kapušian? Veď je to iba pár kilometrov. Vodu z vrtu zviedli o pár metrov nižšie, opatrili ju narýchlo urobeným plechovým "plášťom" a rúrou, ktorou vyteká. Veľmi sa s tým "nepatlali", veď išlo iba o provizórium. Zakrátko sa všetko malo zmeniť. V roku 1982 v akcii "Z" začal na okraji mesta Veľké Kapušany vyrastať areál budúceho kúpeľného centra. Investorom bol vtedajší Mestský národný výbor. Za 4,5 milióna korún (vtedajších) postavili dve prízemné budovy, dva bazény, parkovisko pre 150 áut, akýsi vodojem a parádny plot z tvarovaných tehál. Jedna z budov mala slúžiť reštauračným a prevádzkovým účelom, druhá asi 30 m dlhá bola vybavená šatňami, sprchami, sociálnymi zariadeniami na vysokej úrovni. Z vykachličkovaných miestností zostali dnes iba torzá. Podobne ako zo všetkého, čo bolo kedysi v budovách. Vandali nezničili a zlodeji neodniesli iba to, čo sa už naozaj nedalo. Dnes obe budovy pripomínajú zdemolované domy vo vojnovej Juhoslávii. V asi dvojhektárovom areáli, v tráve po pás, civejú do neba dva modré bazény. Jeden 25 metrový pre dospelých, druhý o niečo menší pre deti. Ich modré laminátové steny už tiež pocítili ruky vandalov. Zrejme na ne "zájdu" skôr, ako sa ich dna dotkne čo len kvapka vody inšej ako dažďovej. Vo Veľkých Kapušanoch postavili totiž kúpaliská a budovy, ale vodu z Krišovskej Lieskovej nechali tak. Podľa pôvodných zámerov do veľkokapušianskeho kúpeľného areálu mala prúdiť potrubím samospádom. Dodnes neprúdi a zrejme už ani nebude. Stavba dodnes nie je ukončená, pozemky nie sú majetkovo vysporiadané. Nálezisko termálnej vody je vzdušnou čiarou 2 až 2,5 km od Kapušian. Keby od neho viedlo akékoľvek kvalitné potrubie, jeho údržba by bola veľmi drahá, termálna voda je dosť tvrdá a usadeniny by sa museli veľmi často čistiť. Nakoniec, vrt bol iba náhodný, geológovia tvrdia, že jeho výdatnosť liter za sekundu by nestačila pokryť požiadavky takého veľkého kúpeľného areálu - hovorí Ing. Blažej Nagyidai, vedúci referátu výstavby a územného plánovania na MÚ vo Veľkých Kapušanoch. Súčasný mestský úrad stavbu zdedil po svojich predchodcoch a pociťuje ju ako "danajský dar". Ešte pred rokom platil v areáli strážnika, teraz už ani ten tam nie je. Vraj nedávno sa o areál zaujímal nejaký súkromný podnikateľ z Pavloviec nad Uhom, ale keď ho upozornili na to, že tam žiadna voda nie je, už sa viac neozval. Kým na Mestskom úrade v Kapušanoch majú zo svojho čudesného kúpeľného areálu hlavu v smútku a popravde povedané nevedia čo s ním, starostka Krišovskej Lieskovej Barbora Šándorová sa iba trpko pousmeje a vraví - obec je chudobná ako kostolná myš a peniaze nám vytekajú z hrdzavého potrubia. Tá voda vyteká nazmar už dvadsať rokov. Kedysi si tam ľudia doniesli vane, napúšťali ich a kúpali sa. Vraj veľmi pomáha na kožné ochorenia, stavy po porážkach. Obec nemá peniaze na to, aby vybudovala kúpele. Vrt v deväťdesiatom prvom prešiel do majetku obce, ale čo máme z toho? Chceli by sme, aby sa voda využívala, veď by to bolo na prospech nielen nám, ale celému okoliu, lenže odkiaľ na to vziať? V zmluve, ktorú nám starostka ukazuje, stojí čierne na bielom, že "Vrt Stretava 21 v hodnote 8,5 milióna Sk prechádza do majetku obce". "Bohatá" Krišovská Liesková nemá pohromade ani tristotisíc na splátku za plyn. A peniaze "vytekajú do poľa". Každú sekundu liter horúcej minerálnej vody. Kto prameň pozná, každý vraví, že výdatnosť je vyššia. Zdá sa, že naozaj je. V zime to vraj v okolí vyzerá ako na Islande. Nad snehovým poľom sa vznášajú oblaky horúcej pary. Ktovie, prečo našinec vždy skôr vie, prečo sa niečo nedá urobiť, akoby hľadal spôsob, ako to urobiť...