Americký rýchlokorčuliar Eric Heiden získal v Lake Placid na jediných hrách päť zlatých.
Po 48 rokoch sa dejiskom zimných hier znovu stalo tristotisícové mestečko v pohorí Adirondack v štáte New York. Čestným hosťom hier bol 70-ročný Nór Birger Ruud, olympijský víťaz z Lake Placid 1932 v skokoch na lyžiach. Najviac si vychutnal dramatické súboje na mostíkoch, žasol nad záľahou umelého snehu, ktorý prvýkrát v histórii chŕlili snehové delá. Napriek tomu na bol záver krutý. „Usporiadatelia sa prejavili ako amatéri! Najviac sklamala doprava.“
Prvým mužom hier sa stal americký rýchlokorčuliar Eric Heiden s piatimi zlatými medailami, piatimi olympijskými rekordmi a jedným svetovým. Vyrovnal tak počet fínskeho rýchlokorčuliara Clasa Thunberga, ktorý však na zisk piatich zlatých potreboval účasť na dvoch hrách.
Nad oboma mužmi je v historickej bilancii stále sovietska rýchlokorčuliarka Lídia Skoblikovová so šiestimi zlatými, ktorá pôsobila v Lake Placid ako televízna komentátorka.
Heidenova sestra Beth za hviezdnym Ericom zaostala, vykorčuľovala si iba jednu bronzovú. Heiden sa hneď po hrách stal hovorcom amerických športovcov, ktorí protestovali proti bojkotu nasledujúcich letných hier v Moskve a dokázal to vysloviť aj v Bielom dome, hoci po jeho veľkých triumfoch ho na letisku vo Washingtone osobne uvítal vtedajší prezident James Carter. Rok po Lake Placid zavítal Heiden do Brna na majstrovstvá sveta ako profesionálny cyklista.
„Po Lake Placid som prestal mať súkromný život. Musel som robiť veci, na ktoré som nebol zvyknutý. Preto som sa presťahoval do Californie, kde ma takmer nikto nepoznal. Sláva znamená pre mladého človeka veľa. Ale dôležitejšie je, že keď prehráte, snažíte sa byť čoraz lepší, beriete prehru ako popud k ďalšiemu víťazstvu.“
Hokejistom USA sa podarilo zopakovať senzačný kúsok zo ZOH v Squaw Valley 1960. V rozhodujúcom zápase zdolali Američania zbornú ZSSR 4:3. Sovietsky tréner Viktor Tichonov:“Aj keď uznávam kvalitu hry olympijských víťazov, musím na prvé miesto vyzdvihnúť ich vôľové nasadenie bez ohľadu, ako sa vyvíja hra.“ Jeho americký kolega Herb Brooks: „Hrali sme nielen srdcom, ale i chladným rozumom. Boli sme plní emócií, ale držali sme ich pod kontrolou.“ To je napokon večný, no vždy ťažko presaditeľný recept na úspech.
