Vojaci v zákopoch sa pred bojom povzbudzujú rumom, vláda tohto štátu si pred útokom na svoj ľud zaspievala pesničku Na Kráľovej holi, aby vzápätí zmarila jeho vôľu ľudovým hlasovaním rozhodnúť o jeho životne dôležitých otázkach. A keďže každá bojová akcia má okrem začiatku aj koniec, vláda ju zavŕšila ďalšou ľudovou - tentoraz to boli Slovenské mamičky...
Vláda, ktorá svoju riadnu schôdzu začína zborovým spevom obľúbenej piesne svojho predsedu - to je téma, za ktorú by ešte aj Art Buchwald poslal kabinetu Spojených štátov kvetinový kôš! Fejtonizujúci novinári sa síce statočne snažili zužitkovať prihrávku, no z textov, ktoré napísali, viala bezradnosť. Jej príčiny boli dve - prvá: realita svojou obludnou a tupou komickosťou už nenechala ani centimeter voľného priestoru na svoje zosmiešnenie; druhá: slovenskí novinári, ktorí ešte nestratili posledné zvyšky zdravého rozumu, sa ticho hanbili za slovenskú vládu. Tí štipľavejší navrhli zopár titulov do vládneho repertoáru, tí zhnusenejší sa uchýlili k známemu klišé o Titaniku a tancovaní na jeho hornej palube. A práve tí boli vedľa - na Titaniku sa zabávali nič netušiaci cestujúci, kým znepokojená posádka v podpalubí s nasadením života zachraňovala potápajúcu sa loď. Na slovenskom Titaniku je to tak: posádka, ktorá sa má starať o záchranu cestujúcich, sa zabáva, zatiaľ čo znepokojení cestujúci sledujú, ako sa ich ľoď otriasa, nakláňa a tečie do nej voda. Ako vidieť, máme svoje špecifiká, aj pokiaľ ide o cestu na dno.
Mňa však na tejto žabici v mozaike slovenských trápností zaujíma čosi iné - tá samozrejmá, ani len matnou spomienkou na vlastnú dôstojnosť nekorigovaná servilnosť ministrov vlády Slovenskej republiky voči svojmu spevumilovanému predsedovi. "Síce neviem spievať, ale rád spievam," vyznáva sa minister životného prostredia. A podpredseda vlády dodáva: "V žiadnom prípade ma to neponižuje. Každá vláda má svôj spôsob."
Každá vláda má svoj spôsob. Táto sa vyznačuje tým, že jej predseda má rád ľudové pesničky a ešte radšej ich spieva v pracovnom čase na zasadnutí vlády. A keďže jej členovia majú radi svojho predsedu, radi si ich spolu s ním zaspievajú. Aj tí, čo nevedia spievať, aj tí, čo sa im nechce. Lebo títo členovia tejto vlády sú tým, čím sú, len z panskej vôle svojho predsedu. Sú to bábky bez štipky vlastnej osobnosti a slobodnej vôle nemajú ani len toľko, koľko jej mal drevený Buratino, keď utiekol svojmu tatkovi Carlovi. Každá vláda má svoj spôsob a má ho aj každý jej Predseda. V historických knižkách nájdeme stovky pasáží, ktoré líčia spôsoby Predsedov voči svojim bábkam. Akýsi Adolf Hitler nútil bábky zo svojho "vnútorného kruhu" celé noci počúvať svoje paranoické monológy. Bábky akéhosi Josifa Stalina museli po nociach so svojím Predsedom v jeho súkromnej premietačke pozerať ukoristené nemecké sentimentálne filmy a chľastať s ním vodku; historik zaznamenáva, že pritom spievali Predsedovu obľúbenú gruzínsku pieseň o dievčine Suliko. Akýsi Idi Amin z Ugandy z času na čas posielal svojich ministrov do bazéna zaplávať si s krokodílmi. A jeho stredoafrický pusipajtáš, akýsi Bokassa I., sa občas do nich s chuťou zahryzol a nebola to metafora.
Každá vláda má svoj spôsob. Táto vyspevuje. Prečo to robí? Domnievam sa, že sa týmto spôsobom dostáva do kolektívneho tranzu, v ktorom zanikajú posledné zvyšky racionality jednotlivcov, potláča sa oprávnený strach z budúcnosti a z následkov za prítomnosť, podnecuje sa odhodlanie páchať zlo akéhokoľvek druhu a rozmeru. Pripomína mi to seansu fanatickej sekty. Niektoré sekty zvyknú končiť svoje účinkovanie na tomto svete kolektívnou samovraždou. Je to hrozné, ale týka sa to len tých, ktorí si dobrovoľne zvolili svoj spôsob jestvovania i odchodu. Sekty, ktoré vládnu štátom, spravidla so sebou strhávajú do ničoty celé národy. Sme si to schopní zoči-voči našej dnešnej realite uvedomiť?
Autor (1946) je spisovateľ, prekladateľ a publicista. V rokoch 1990-93 bol šéfredaktorom Slovenských pohľadov. Vydal šesť básnických zbierok . Od vzniku televíznej talkshow Milana Markoviča píše pre neho piesňové texty, v týchto dňoch mu vyšla zbierka fejtónov Dobrý deň z Bratislavy.
