V poslednom čase sa v médiách často stretávame s názvom čistiareň odpadových vôd, ale ešte častejšie čistička odpadových vôd, prípadne jednoducho a skrátene len čistička. Predstavitelia obcí a miest majú vo svojich volebných programoch väčšinou zahrnutú výstavbu alebo rekonštrukciu čistiarne odpadových vôd. To len svedčí o snahe skultúrňovať a zvyšovať životnú úroveň svojich spoluobčanov a súčasne zabezpečiť súlad s platnými legislatívnymi a technickými normami pri vypúšťaní čistených odpadových vôd do vodných tokov. To všetko vodohospodárov môže len tešiť. Menej sú už spokojní s tým, že sa namiesto legislatívne a názvoslovnonormatívne ustáleného termínu čistiareň odpadových vôd (Vyhláška Ministerstva vodného a lesného hospodárstva SR č. 154/1974 Zb. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách, STN 73 6522 Názvoslovie kanalizácií) v oficiálnom styku v televízii, rozhlase, tlači a dokonca aj na odborných podujatiach používa termín čistička odpadových vôd. Tento jav súvisí hlavne so vstupom mnohých menej informovaných fyzických a právnických osôb i predstaviteľov miest a obcí do procesu prípravy, navrhovania, výstavby a prevádzkovania čistiarní odpadových vôd. Názvoslovné termíny tvorili mnohí naši kompetentní odborníci. Termín čistiareň odpadových vôd nie je náhodný, nepodložený. Kým čistiareň odpadových vôd je súborom objektov, zariadení, technologických postupov na čistenie či zneškodňovanie odpadových vôd, čistička je jednotlivé zariadenie či prístroj, prípadne žena, ktorá niečo čistí. Vo vodohospodárskej praxi, v technickej dokumentácii sa často využíva aj skratka ČOV, vytvorená z počiatočných písmen hesla čistiareň odpadových vôd. V neoficiálnom styku na úsporné a skrátené použitie termínu čistiareň odpadových vôd môžeme odporučiť namiesto nepresného a zavádzajúceho termínu čistička používať termín čistiareň, čo vylučuje zámenu odborných pojmov.

Autor: VILIAM SOTÁK, Bratislava