NLN, Praha 2001

Syntetická, obsažná práca vymedzujuca alternatívnu a podzemnú kultúru v Čechách v rokoch 1945 - 1989. Ide o literatúru, snahy výtvarné, fotografické, divadelné a filmové. Veľká časť je venovaná hudobnému undergroundu i alternatíve osemdesiatych rokov - myslia si o tomto zásadnom, obsažnom a patrične objemnom diele v bratislavskom kníhkupectve Artforum.

Alessandro Baricco: Oceán moře

Eminent, Praha 2001, preložila Alica Flemrová

Román Alessandra Baricca, jedného z najčítanejších súčasných talianskych písačov románov, je o mori, ktoré je všade okolo nás a z ktorého si každý berie podľa vlastného uváženia. Viete, kde sa začína more? A kde sa končí? Aký má hlas a čo vlastne robí?

Samotný názov románu je dosť výrečný - more je skutočne na každej jeho stránke. Baricco na seba vzal ťažkú úlohu, zdanlivo rozpráva príbehy svojich hrdinov, v skutočnosti sa od začiatku snaží - prerozprávať more. „Veď, čo hovoríme, keď povieme: more? Hovoríme, tá obrovská príšera schopná všetko pohltiť, či tá vlna, ktorá sa nám pení pri nohách? Voda, ktorú môžeš podržať v dlani, či hlbina, kam nikto nedohliadne? Hovoríme všetko jedným slovom alebo v jednom jedinom slove všetko skrývame?“ pýta sa jedna z postáv, roztržitý vedec Ismael Bartleboom.

Mircea Eliade: O islame

Agora, Bratislava 2001, preložili Peter Solivajs, Ján Pauliny, Milan Matiaška, Kamil Baňák

Kapitoly o islame sú z knihy Dejiny náboženských prestáv a ideí. Najpopulárnejší religionista 20. storočia Mircea Eliade začína svoje úvahy životom a pôsobením Proroka Muhammada, pokračuje rozmachom islamu, jeho vpádom do Stredomoria, na Blízky východ. Analyzuje tiež diela najväčších islamských teológov - al-Halládža, al-Ghazzálího, Avicennu, Averroa či Ibn Arabího.

V úvode k svojim Dejinám náboženského myslenia slávny rumunský historik náboženstva a spisovateľ, žijúci v exile, napísal: „Byť či skôr stať sa človekom znamená byť náboženský.“ Celé jeho vedecké aj beletristické dielo chce túto tézu doložiť. „Sacrum“ teda posvätné, vedomie či tušenie skrytého zmyslu všetkého, čo je, sa preplieta dejinami v ich veľkých momentoch aj v tých najprostejších úkonoch, ako je jedlo a pohlavnosť. „Vedecký svetový názor“ v tomto svetle neznamená ani tak lži, ako skôr ilustráciu biblického „odpusť im, lebo nevedia, čo činia.“ Práve moderné poňatie „nenáboženskosti“ je podľa Eliada „jediným náboženským výtvorom novodobého západného sveta.“

Agatha Christie: Puknuté zrkadlo

Slovenský spisovateľ, Bratislava 2001, preložila Adriana Oravcová

Nové vydanie jedného z tých príbehov, v ktorých slečna Marplová rozpletá klbko citov, vášní a ľudských vzťahov rovnako šikovne, ako pletie svetre na posiedkach so známymi, kde vytiahne z ľudí aj to, čo vonkoncom nechceli povedať.

František Švantner: Integrálny denník

Formát, Pezinok 2001

František Švantner (1912 - 1950) bol mimoriadne výraznou postavou slovenského naturizmu. Zomrel tridsaťosemročný. Mnohí ho považujú za jeden z najsľubnejších talentov slovenskej literatúry dvadsiateho storočia. Jeho román Život bez konca a Nevesta hôľ boli v kultúrnych domácnostiach povinnou výbavou rodinných knižníc.

Integrálny denník, opatrený úvodom Jána Števčeka a epilógom Pavla Števčeka, obsahuje štyri zošity dosiaľ nepublikovaných denníkových poznámok vrátane informácií o tom, čo vybaviť v nedeľu a kedy odchádza autobus. Zošity takmer neobsahujú klasické denníkové záznamy, ide väčšinou o mikroúvahy a mikroskice či etudy, náčrty príbehov, opakujúcich sa tém, pohrávanie sa s nimi. Na obálku sa však dostali vety ako: „Považovať mystiku za jalové snenie a odsudzovať ju je nesprávne, lebo rozum nám všetko nenapovie.“