Svetelné umenie má vlastné bohaté dejiny, pamätné výstavy a veľké mená. Prinajmenšom také, ako sú slávni Dennis Oppenheim, James Turrell alebo Eric Orr. Na Slovensku Milan Dobeš, Juraj Bartuzs, ale aj Viktor Oravec a Milan Pagáč. Svetlo je špecifický nehmotný materiál - môže byť objektom alebo inštaláciou v galérii. A môže byť aj v prírode súčasťou land artu.

Lighthouse predstavuje vyše dvadsať súčasných výtvarníkov troch generácií, ktorí vo svojej tvorbe používajú svetlo ako súčasť svojich objektov, inštalácií a fotografií.

Je to jeden z projektov minuloročného cyklu výmenných výstav (Transkunsthalle 2001), ambiciózneho pokusu Gregora a Čierneho prebrať k životu Šípkové Ruženky spiace v slovenských galériách. Výstava Lighthouse vystriedala už Považskú galériu umenia v Žiline a Tatranskú galériu v Poprade. Lighthouse má atraktívnu tému, a tým šancu prilákať do prázdnych galérií divákov. Kurátorka urobila pre to všetko, čo mohla, ak nie viac.

Dokumentačnú časť - zvyčajne to býva pozliepaný apendix - tvoria diaprojekcie niekoľkých zásadných riešení svetelného problému: Bartuzsa, Dobeša, Pagáča, Oravca, Čierneho, Baláža, Kubinského a Dudáša.

A v druhej, autentickej časti výstavy sú priestory trnavskej galérie zatemnené. V tme bliká, svieti, vyžaruje asi dvadsať objektov, inštalácií a niekoľko projekcií. Narábajú so svetlom - myšlienkou, svetlom - vtipom, svetlom - zábavou. Miestami sa na svetlo dostáva aj prvoplánová plytkosť, ktorá ohuruje návštevníkov len technikou použitých materiálov.

Čerešničkou výstavy by mohol byť objekt Milana Tittela (Bez názvu, 2001). Tittel už niekoľko rokov vytvára pôsobivé obrazy pomocou skiel - fliaš, pohárov - a chladného svetla meotaru, známej školskej pomôcky s charakteristickým dizajnom socialistickej éry. Mohol by to byť Vladimír Kordoš s úderným a výstižným Licht (1991, diaprojekcia). A mohla by to byť trochu existenciálna Žiara (1996 - 2001, videoprojekcia) Patrika Kovačovského. Ale najefektnejšia metafora svetla vo výtvarnom umení posledných rokov chýba: ten bol v lete minulého roka v Turčianskej galérii, kde scénograf Ján Novosedliak v prázdnych priestoroch rozložil denné svetlo na farebné spektrum pomocou fólií a vy ste sa ním dostali rovno doprostred novej farebnej reality. Bol to Projekt 21/06/2001/09/38, kurátorky Ľuby Mrenicovej. Mimimalistické gesto autora sa zmenilo na silný emocionálny pocit z farby a svetla: také jednoduché a také silné.

Výstava Lighthouse je prvým pokusom o malé dejiny svetelného umenia na Slovensku. Trpí kazom, ktorý nemôžu tak ľahko odstrániť umelci ani kurátorka. Chýba jej veľkorysosť a vizuálna spektakulárnosť, práve to, čo je pre tento druh umenia typické. Na veľkorysú inštaláciu výstavy, diel a na veľkorysejší katalóg treba mať veľkorysejšie peniaze. Bez nich sa môžeme len teoreticky inšpirovať v galériách a múzeách susedných štátov.

Autor: BEÁTA JABLONSKÁ(Autorka je výtvarnou teoretičkou)