"Odborne povedané, ovce svojou mimoprodukčnou činnosťou pôsobia na krajinu. Spásanie prvého hustého trávnatého porastu ovcami totiž zabraňuje tomu, aby narástla vysoká burinná tráva s riedkymi korienkami. Tá znásobuje možnosť zosuvov pôdy, šírenia požiarov a dokonca, ak jej steblá ľahnú, zvyšuje riziko lavín v zime," dodal pre SME O. Duraj. Prirodzene, ovce sa na Slovensku celé stáročia nechovajú v prospech ekológie. Ich prvoradý úžitok sa postupne menil a dnes je to predovšetkým mlieko a mäso. Napriek tomu, že o ovčie mliečne výrobky je v zahraničí záujem, u nás ich chov stagnuje. Oproti roku 1990, keď stav radikálne klesol zo 650 tisíc na necelých 400 tisíc, je to vraj už celkom optimistická situácia: Momentálne je u nás asi 418 tisíc oviec, predovšetkým druhu valaška. Je to tunajší druh prispôsobený hornatej krajine i mrazom. Uznávané plemeno merina sa na juhu Slovenska po roku 1990 takmer úplne zlikvidovalo. A tým aj chov oviec na vlnu. O vlnu nie je u nás takmer žiaden záujem. Jej cena - 22 až 25 korún za kilogram od oviec valaška a cagajka - je nízka a kvalita tiež. Na Slovensku neexistuje taká práčovňa vlny, ktorá by vlnu i karbonizovala, čiže z nej odstránila mechanické nečistoty - steblá tráv, bodliaky. Oproti tomu o tzv. mliekovú ovcu, ktorá je podľa Ing. Duraja celkom slušne dotovaná, je väčší záujem. Jej chov sa však stále pohybuje na hranici stratovosti. A to najmä spôsobom chovu oviec u nás a sortimentom výrobkov, ktoré nie sú pasterizované. Dotácia 23 korún na kilogram ovčieho syra za 60 korún nestačí pokryť všetky náklady na chov oviec. Pri výkupe mlieka a syra do bryndziarní dostávajú chovatelia oviec za kilogram i o desať korún menej. Pritom ani záujem slovenského trhu o výrobky nie je veľký. Ak by sa ovce nechovali v horách pri salašoch a výrobky by sa pasterizovali, finančná efektívnosť chovu by bola určite vyššia. Podľa výkonného riaditeľa zväzu by sa však úplne stratil "ekologický" zmysel chovu oviec. Ten potrebuje celkom odlišný prístup ako napríklad chov kôz, ktorý sa u nás v posledných rokoch zvýšil. Vo veľkovýrobných podmienkach na Slovensku sa chová asi 25 tisíc kôz. Takýto spôsob je oveľa výhodnejší. A takmer všetko kozie mlieko sa zo Slovenska vyváža. Ak by sa zabezpečila dostatočná mechanizácia - dojenie oviec - priamo na pasienkoch a výrobky by sa pasterizovali, bol by o ovčie výrobky väčší záujem i v zahraničí. Domáci kupujúci si totiž tradične kupuje iba bryndzu a ovčí syr v hrudke. Možno ani tieto pre Slovensko typické výrobky nebude mať o pár rokov kto vyrobiť. Za posledné dva roky sa na smer ovčiarstvo poľnohospodárskeho učilišťa v Trenčíne neprihlásil žiaden záujemca. I Zväz chovateľov oviec a kôz na Slovensku má iba 106 členov, aj keď počet chovateľov je niekoľkonásobne vyšší.
Autor: SME-klo
