Opičie mozočky a krehké slonie choboty sa tento rok menej často objavovali na jedálnom lístku v Gabone. Na vine je ebola. Mäso divých zvierat vrátane gorilieho, krokodílieho, jašteričieho, antilopieho a korytnačieho si pritom obyvatelia pralesa tejto stredoafrickej krajiny veľmi vysoko cenia.

V Mekambe ležiacom 500 kilometrov severovýchodne od metropoly Libreville je lov divých zvierat zakázaný od začiatku decembra. Vedci usúdili, že ebola sa môže na ľudí prenášať z nakazených opíc.

Ebola, pomenovaná podľa rieky v Kongu, kde sa v roku 1967objavila po prvý raz, sa v Gabone šíri už po tretí raz. Zákaz lovu sa tu však uplatňuje veľmi nedbalo a dedinčania si divinu nedokážu odoprieť ani teraz. Vysoko nákazlivá ebola spôsobuje hnačky a horúčky spojené s krvácaním do tráviaceho traktu. Zomiera sa na ňu v 90 percentách prípadov za niekoľko dní. Prenáša sa kontaktom s telesnými tekutinami (slinami, potom, krvou, sekréciou, spermatom). V Gabone na ňu od decembra zomrelo 18 ľudí a sedem v susednom Kongu. Neexistuje proti nej žiaden liek.

„Pripravujú nás o mäso. Nemôžeme zásobovať našich zákazníkov a rodiny v mestách,“ sťažuje sa kmeňový vodca Isidore Nkoto z malej dedinky Nkolo. „Lekári nás nútia, aby sme sa obišli bez mäsa divých zvierat, loviť len ryby je však v období sucha problém. A my nie sme žiadni vegetariáni,“ dodáva. Mäso divých zvierat je vo veľkých gabonských mestách stále žiadané a počas tohtoročných Vianoc sa na librevillskom trhu stále ešte dalo vyberať medzi opicou, gazelou či dokonca vzácnym divým kancom.

Obavy pritom nie sú vôbec neopodstatnené. Z okolia Mekamba už hlásili nález veľkého množstva mŕtvych goríl a šimpanzov, čo bolo aj v roku 1994 predzvesťou epidémie medzi ľuďmi. Na jedlo je v strednej Afrike ročne zabitých okolo milióna ton divých zvierat.

Lovu sa darí i vďaka stínaniu stromov, ktoré otvára rozsiahle časti predtým neprístupného pralesa. Kým pre obyvateľov lesov býva konzumácia mäsa divých zvierat nutnosťou, v meste sa stáva symbolom spoločenského postavenia. „Väčšina ľudí v Libreville tvrdí, že konzumuje mäso divých zvierat, pretože im chutí,“ hovorí lesný správca Gaston Nzomo. „Asi 25 percent tvrdí, že to je zo zvyku, a okolo 20 percent to považuje za súčasť svojej kultúry,“ upresňuje.

Nielen stravovacie, ale aj napríklad pohrebné zvyky uľahčujú v tejto oblasti šírenie eboly i ďalších chorôb, napríklad AIDS. Pri niektorých tradičných pohrebných rituáloch sa odstraňujú časti tela zosnulého. Keď tomu humanitárni pracovníci nedávno bránili, prepukol spor a všetci zástupcovia humanitárnych organizácií boli nútení zastaviť boj so šírením epidémie a odísť zo severovýchodného Gabonu.

(čtk, kl)