V poradí dvadsiatu tretiu Rallye VSŽ považovali Košičania za svoje víťazstvo ešte skôr, ako sa vôbec začala. Nečudo. Veď len pred štyrmi rokmi chytilo toto divácky atraktívne podujatie po viacročnej odmlke druhý dych, v deväťdesiatom piatom zaznamenalo zahraničnú účasť, vlani kandidovalo na usporiadanie jedných z pretekov seriálu majstrovstiev Európy, nad čím sa skepticky mrvil aj vyslaný komisár FIA a v tomto roku si - hoc s najnižším koeficientom 2 - už potykala košická rallye s automobilovou Európou. A opäť bola zároveň slovenským i maďarským šampionátom. Raketový nástup, čo poviete?
Prológ rozochvel bránice
Hneď úvod týchto pre Košice historických pretekov okorenili organizátori atypickým prológom na mimoúrovňovej križovatke pod Furčou. Celá rýchlostka ako na dlani, nečudo, že napriek usmoklenému počasiu ju obkolesili zvedavci a ich odstavené autá upchali cesty smerom na sídlisko. Apropós, fanúšikovia. Stará bolesť, a nielen tejto rallye. V nejednom prípade urobili dlhý nos nad pokynmi usporiadateľov, tlačili sa pri krajnici v nebezpečnej blízkosti rýchlych vozov, ktoré sa na mokrom asfalte správali podľa vlastných pravidiel. Tak ako Toyota Celica bratov Palkovcov, ktorá po bláznivom šmyku zaletela tesne ku krajnici a "štrajchla" malého priaznivca rallye športu. Výsledok kolízie - ľahší otras mozgu, menšie odreniny, našťastie bez zlomeniny či ďalších vážnych zranení. "Následky tohto stretnutia sme psychicky pociťovali aj v ďalších dvoch etapách," ozývali sa obavy z hlasu spolujazdca Ľ. Palka ešte v cieli pretekov. "Navyše to bol syn našej známej a ešte večer sme si telefonicky overovali, že sa mu naozaj nič vážneho nestalo. Také niečo človekom otrasie, na druhej strane - tak blízko by naši fanúšikovia skutočne stáť nemali, veď na mokrom asfalte sa niektoré vozy správali ako splašené kone..."
Na erzete Herľany - Banské
Štrnástu rýchlostnú skúšku (erzetku) sme si nevybrali náhodou. Má síce v celej dĺžke asfaltový povrch, avšak vedie po náročných zákrutách až po vrchol stúpania. Za hranicou okresu sa povrch vozovky zlepšuje, čo umožňuje síce jazdcom zvýšiť rýchlosť, no v neustálom klesaní si náročnosť zákrut vyžaduje značnú zručnosť a odvahu. Vlani sa stala osudnou pre viaceré posádky, okrem iných na nej stroskotali aj tohtoroční víťazi, maďarský tandem Ranga - Büki. Pripájame sa k húfu fanúšikov, ktorí medzi Herľanami a Banským prúdia oboma smermi v snahe obsadiť si čo najlepšie (a pritom bezpečné) pozície. Počasie nám v posledný deň pretekov núka kompromis medzi aprílom a májom a viacerí priaznivci rallye si unavení dlhým pochodovaním či čakaním ustieľajú priamo na vlažnom asfalte. Ploskačky v ich rukách dôveru príliš nevzbudzujú. Pohľad na hodinky nám velí zdolať behom posledné metre k lesnému briežku, napokon - predjazdci z Qualtu nám už ukázali chrbát - a včleňujeme sa medzi radových zvedavcov a rodinky s deťmi, ktoré tu podľa všetkého táboria už viac hodín. Onedlho sa s ohlušujúcim revom rúti okolo nás Ford Escort slovenskej posádky Chovanec - Kurus, ich technike jazdy tlieskajú i maďarskí fanúšikovia stojaci neďaleko. Nasleduje Mazda maďarského tandemu Erdi - Varga II., čo voz, to iný rukopis jazdca, celé to netrvá vari ani pol hodiny. Nik sa však nezberá preč, pre zopár vzrušujúcich okamihov, po ktorých nás v očiach štípe prach a z búnd vytriasame drobný štrk lietajúci spod kolies (najväčšia priemerná rýchlosť na tejto erzete bola 95,21 km/hod), sa oplatí vyčkávať celé hodiny, či risknúť celodenný rodinný výlet. Akosi to už patrí k veci.
Hviezdy žehnali šampanským
Okolo 14.30 hodiny víta košické Námestie osloboditeľov víťazov XXIII. Rallye VSŽ. Po vlaňajšej smole sa nimi stala maďarská posádka Ranga - Büki, strieborná pozícia, žiaľ, len do povinnej technickej kontroly patrila Chovancovi s Kurusom. Plomba turba, vytrasená kdesi na trati, prinútila jury našich diskvalifikovať. A tak na druhú pozíciu postupuje Szeleczký s Penderikom, tretí je Érdi s Vargom II. Zo slovenských posádok je Jožko Béreš siedmy, Palkovci skončili o priečku nižšie. Pochopiteľne, nemôže chýbať šampanské, posledné "opičky" pre prítomných divákov. Neodmysliteľnému novinárskemu obliehaniu čelia hviezdy zväčša s úsmevom. Ernö Büki: "Vynikajúce preteky, náročné, ale krásne trate a počasie pripravili rovnaké podmienky pre všetkých. O rok sa opäť vrátime." Ľubomír Palko: "Mali sme smolu s defektami a nevedeli sme celkom odhadnúť, čo naša Toyota vyparatí na mokrom a blatistom teréne. Musíme sa ešte veľa učiť, ale s konečným umiestnením sme v tejto situácii spokojní." A my veríme, že spokojný bol aj pozorovateľ FIA Uwe Schmiedt, ktorému v priebehu pretekov neušiel ani najmenší detail. Od jeho hodnotenia totiž závisí, či nám FIA o rok prisúdi vyšší koeficient.
